Ako aj u iných druhov šeliem sa skúma aj medzidruhové kríženie kunovitých zvierat. V bývalom Sovietskom zväze sa krížila kuna lesná so sobolom, ich kríženec sa nazýva kidas. Ďalšie správy pochádzajú zo Slovenska a to bolo úspešné kríženie kuny skalnej a kuny lesnej, no iné zdroje uvádzajú, že to nieje možné.
K úspešnému kríženiu došlo úspešne medzi kunou lesnou s tchorom tmavím i fretkou. Bežné je kríženie fretky s tchorom tmavím a tchorom stepným. Kríženci sú plne plodné, sú temperamentnejšie a aktívnejšie. Je známe aj kríženie hranostaja s fretkou, ktoré majú dlhšie končatiny a jasnožlto sfarbenú srsť. Niektorá literatúra uvádza aj kríženie norka európskeho i amerického s tchorom tmavím a fretkou. Táto téma je veľmi zaujímavá a privítame každú správu o podobných krížencoch.
Srsť kunovitých šeliem sa v určitých časových intervaloch vymieňa (pĺzne).
Pĺznutie závisí od rôznych faktorov - od teploty, ročného obdobia, svetla, ruje a pod. Tieto vonkajšie faktory spôsobujú, že populácie žijúce v studených zemepisných pásmach majú hustejšiu prípadne dlhšiu srsť ako jedince obývajúce teplejšie pásma. V našom pásme väčšina týchto zvierat vymieňa svoju srsť 2x do roka (na letnú a zimnú). Toto sa tíka aj fretiek. Holé časti na labkách viacerých druhov sa zakrývajú v zime dlhou srsťou, ktorá ich chráni pred zimou a pred poranením v zamrznutom snehu a umožňuje im lepší pohyb po sypkom snehu. Výmena srsti je zložitý fyziologický proces, na ktorom sa zúčastňuje celý organizmus. V tomto období by sme mali zvýšiť výživnú hodnotu chovaným jedincom (minerálne látky, vitamíny). Zafarbenie srsti spôsobujú rôzne kombinácie čierneho a žltého pigmentu. Ak pigment chýba je srsť biela (albinizmus). Zafarbenie srsti jednotlivých druhov môže byť premenlivé.
U kunovitých mäsožravcov sú najznámejšie prianálne žľazy. Tieto žľazy súvisia s obranou. V prípade vážneho nebezpečenstva aktívne vystrekujú zapáchajúci výlučok. U fretiek a skunkov chovaných ľuďmi sa prianálne žľazy často odstraňujú.
Komunikácia je zložená zo:
- zrakovej: cerenie zubov, rôzne pohyby, ježenie srsti
- čuchovú: vylučovanie pachov, najmä v čase pohlavnej aktivity
- hmatovú: vzájomné otieranie, oblizovanie
- zvukovú: vydávanie hlasu, napr. kôkanie, nariekanie, obranné a výstražné zvuky
Aspoň dva krát do roka navštevujeme veterinára, aby naordinoval odčervovacie prípravky a pravidelné očkovanie. Fretky sa očkujú podobne ako psy alebo mačky (psinka, hepatitída, parvoviróza, parainfluenza, panleukopenia, infekčná rhinotracheitída, caliciviróza, besnota apod.) Tieto skutočnosti veterinár zapíše do očkovacieho preukazu.
Ak ideme na dovolenku do iného štátu, potrebujeme pre fretku veterinárne osvedčenie. Preto pri prvej návšteve veterinára žiadame o vystavenie medzinárodného veterinárneho preukazu. Do tohto dokladu sa zaznamenávajú všetky očkovania a odčervenia. V preukaze je aj uvedené veterinárne osvedčenie (VETERINARE HEALTH CERTIFICATE), po vyšetrení zvieraťa si ho dáme potvrdiť a predložíme colnej kontrole, pri prechode štátnou hranicou aj hraničná veterinárna kontrola nám dá pečiatku a ide sa bez problémov do sveta. Veterinárne preukazy sú vlastne zvieracie cestovné pasy.
Ak sa rozhodneme kúpiť fretku v zahraničí a priviesť ju domov, opäť musíme absolvovať veterinárne vyšetrenie a je vystavené potvrdenie o zdravotnom stave. Po príchode veterinárna pohraničná kontrola nám zviera prelustruje, pozrie na vstupné doklady a idete domov. Karanténa pre fretky nieje. Ak prepravujeme fretku cez hranice hromadnou dopravou (letecky, vlakom, loďou, autobusom), musíme prekonzultovať prepravné podmienky prepravnej spoločnosti.