Čo takto dať si hmyz?

Medzi najmenších obyvateľov terárií, ktorí sú však zastúpení vysokým počtom druhov, patrí hmyz. Rôzne druhy tohto živočíšneho radu sa v teráriách chovajú predovšetkým pre ich zaujímavý spôsob života, nevšedný zjav a farbu, alebo len ako potrava pre iné teráriové zvieratá.

Odpudzujúca myšlienka

Máloktorý chovateľ si pri starostlivosti o svojich šesťnohých chovancov uvedomí, že hmyz je neodmysliteľnou a nenahraditeľnou súčasťou potravy aj pre mnohých ľudí na svete.
Pre väčšinu Európanov je myšlienka na to, že by konzumovali hmyz šokujúca a odpudzujúca. S výnimkou niektorých skupín ľudí je hmyz všeobecne považovaný za špinavé a obťažujúce zvieratá, ktoré len hryzú, skáču, lietajú, všade sa hemžia a znepríjemňujú život. K jeho zlej povesti prispieva aj to, že pri narušení prírodnej rovnováhy sa po premnožení stáva páchateľom, ktorý človeku spôsobuje nemalé škody na pestovaných potravinových zdrojoch. V spojitosti s konzumáciou hmyzu pretrváva v západných kultúrach názor, že hmyz jedia len tie skupiny ľudí, ktoré vďaka svojej zaostalosti nemajú žiadne prostriedky na to, aby si vypestovali alebo kúpili na jedlo niečo iné.
Hmyz bol však človekom konzumovaný oddávna, dodnes má v mnohých krajinách sveta významné miesto v kulinárstve a veľa kultúr a etnických skupín ho považuje za tradičný pokrm.
Málo ľudí vie, že hmyz je blízko príbuzný krabom, krevetám a rakom. Všetky tieto živočíchy patria do kmeňa článkonožcov. Pritom napríklad raky sú považované za pochúťku a ľudia ich konzumujú bez najmenších predsudkov, ale hmyz má, aj napriek nepopierateľnej užitočnosti pre človeka, stále iba povesť odpudzujúcich, choroby prenášajúcich škodcov.
Je to však len vec názoru, chuti, kultúry alebo nevyhnutnosťou pri záchrane pred podvýživou a hladom.
Najčastejšie sa jedia larvy, kukly a dospelí jedinci chrobákov, motýľov, blanokrídlovcov, rovnokrídlovcov, vážiek a ploštíc. Keďže jednotliví jedinci hmyzu sú väčšinou malých rozmerov, na konzumáciu sa využívajú tie druhy, ktoré žijú vo veľkých skupinách, vytvárajú husté populácie a dajú sa v požadovanom množstve rýchlo a ľahko nazbierať.
Ľudia jedia hmyz vo všetkých kútoch sveta v rôznom rozsahu, ale samotná príprava je veľmi podobná. Hmyz je možné jesť podľa vkusu živý, pečený, primiešaný do ryže, polievok, šalátov, alebo cestovín. Dá sa ním ozdobiť pizza, zákusok alebo miešaný nápoj. Jeho príprava je ľahká a pomerne rýchla, napríklad usušením na slnku alebo na grile. Rôzne druhy hmyzu sa priamo predávajú rozmanito upravené. Mravce alebo húsenice zaliate v čokoláde, pražené húsenice a larvy, včely v sirupe, alebo opražené koníky. Vo väčšine krajín, kde sa hmyz bežne konzumuje sa aj rôznym spôsobom konzervuje a exportuje do iných krajín. K výhodám hmyzu ako potraviny patrí aj jeho rýchle rozmnožovanie, ľahký zber, pomerne nízka cena, a skutočnosť, že sa dá využiť takmer celý iba s malým percentom odpadu.
Zatiaľ je známych 1417 druhov jedlého hmyzu a konzumuje sa v 113 krajinách. Medzi najdôležitejšie kritéria podľa ktorých sa určuje, ktorý hmyz je jedlý, je jeho chuť, ktorá je veľmi rozmanitá.

Chuť niektorých druhov hmyzu

Mravce sladká, takmer oriešková
Svrčky a koníky jemná, nevýrazná
Larvy vážok a iného vodného hmyzu rybacia
Termity oriešková
Osy po borovicových semienkach
Múčne červy po celozrnom chlebe
Larvy drevokazných chrobákov ako bravčová koža
Bzdochy jablká
Kliešťovky – imága po rybách a krevetách
Kliešťovky – vajíčka podobná kaviáru
Včely – larvy a kukly ako arašidy a mandle

Tiež sa posudzujú aj ostatné organoleptické vlastnosti hmyzu ako sú farba, vôňa, vzhľad a konzistencia.
Farba dospelých jedincov hmyzu je väčšinou tmavo hnedá alebo čierna. Pri tepelnej úprave sa zmení na červenkastú rovnako ako u kôrovcov. Larvy hmyzu majú väčšinou bielu farbu a pri rýchlej a správnej príprave sa nemení. Vzhľadom na tvrdý a nepriedušný vonkajší obal tela, nemá takmer žiadny druh hmyzu výraznú vôňu. Konzistencia hmyzu je zase jeho tvrdou schránku ovplyvnená priaznivo, lebo jeho vonkajšia kostra je po tepelnej úprave chrumkavá.
V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na výživnú hodnotu potravín a na správne zastúpenie všetkých dôležitých zložiek v nich. Odporúčajú sa potraviny s vyšším obsahom vlákniny, bielkovín a vitamínov a s nízkym obsahom tukov a cukrov. A práve hmyz sa medzi takéto potraviny dá zaradiť.
Živý hmyz obsahuje približne rovnaké množstvo bielkovín ako iné živočíchy, ale v sušenom stave je v ňom obsah bielkovín veľmi vysoký – 30 až 85 %. Sú to vysoko kvalitné bielkoviny, ktoré sú zložené zo všetkých aminokyselín, potrebných pre stavbu a údržbu telesných tkanív človeka. Hmyz tieto bielkoviny produkuje vysoko biologicky účinným spôsobom, čím sa stáva významnou zložkou potravy ľudí obývajúcich oblasti, kde sú pre človeka iné zdroje jedlých bielkovín nedostupné.

Zloženie

esenciálne aminokyseliny ostatné aminokyseliny
Koník 51,3 49,6
Mravce 50,4 49,6
Včela medonosná 45,5 53,6
Osa 47,6 52,6

Obsah tuku je v hmyze rôzny. Niektorý hmyz je veľmi tučný, iný má zase tuku málo. To je vhodné pre tých, ktorí si kontrolujú hmotnosť, zároveň aj pre tých, ktorí potrebujú väčší prísun energie. Pritom mastné kyseliny v hmyze sú do veľkej miery nenasýtené, čo je porovnateľné s mastnými kyselinami rýb a hydiny.
Hmyz je tiež vhodným zdrojom rôznych dôležitých vitamínov, železa, zinku, jódu a vlákniny. Niektoré druhy hmyzu obsahujú vo svojom tele aj látky s anestetickými a analgetickými účinkami.
Posledné výskumy dokazujú, že hmyz má veľmi veľa vlastností, ktoré by mohli spôsobiť obrat v postoji človeka k jeho využitiu. Stačí sa len zbaviť predsudkov a pri kuchynskej úprave hmyzu dodržať niekoľko základných pravidiel a postupov. Pohľad ľudí na hmyz ako na objekt chovateľských záujmov sa potom ľahko môže zmeniť na chov a úpravu hmyzu ako labužníckeho pokrmu.
Naša planéta nám poskytuje veľa možností na využitie jej darov ako potravy pre človeka, lenže konzumovanie hmyzu zatiaľ nepatrí medzi bežné javy. Možno už v blízkej budúcnosti sa ľudia zbavia falošného chápania hmyzu ako niečoho nezdravého na jedenie a podávanie jedál z hmyzu sa stane bežnou záležitosťou vo všetkých končinách sveta.

Obsah bielkovín v bežných druhoch hmyzu v percentách v sušine:
Múčny červ 47,76
Mucha domáca (larva) 54,17
Mucha domáca (kukla) 61,54
Chrúst (larva) 42,62
Včela medonosná (larva) 41,68
Včela medonosná (kukla) 49,30
Mravec rodu Atta 58,30
Koník 75,30
Bzdocha 44,10
Kliešťovka – imágo 53,80

Ukážky receptov na prípravu hmyzu

Svrčky po papuánsky
8 polievkových lyžíc masla
1 hlavička cesnaku, strúčiky ošúpané
250 g živých cvrčkov
1/8 čajovej lyžičky soli
petržlenová vňať, nakrájaná
instantný bujón, podľa chuti
Cvrčky nechajte jeden deň vyhladovať, aby sa vo vnútri vyčistili. Nakrájajte ošúpané strúčky cesnaku. Na panvicu dajte maslo a pridajte do neho cesnak. Keď začne hnednúť, pridajte cvrčky, osoľte a na miernom plameni pražte do chrumkava, t.j. asi 3 minúty.
Posypte nakrájanou petržlenovou vňaťou a instantným bujónom. Podávajte s varenou ryžou.

Indonézske placky s múčnymi červami
350 g múčnych červov
350 g kryštálového cukru
škorica, podľa chuti
štipka hrebíčka
štipka kmínu
4 polievkové lyžice masla
1 list voskového papiera
Panvicu vymastite maslom a poskladajte na ňu múčne červy. Odložte ich nabok.
Na inú panvicu dajte cukor a zohrievajte ho pri občasnom miešaní na stredne silnom ohni, až zhnedne. Podľa chuti pridajte korenie. Červy zalejte skaramelizovaným cukrom, kým je ešte horúci, čím sa upečú.
Zmes nechajte vychladnúť, až cukor zatuhne. Potom z nej povykrajujte trojuholníčky, štvorčeky, alebo iné zaujímavé tvary, naskladajte ich na voskový papier a môžete podávať.

Použitá literatúra:
Ramos – Elorduyová Julieta: Hmyz na talíři, Praha: Volvox globator, 1998
Jasič Ján a kol.: Entomologický náučný slovník, Bratislava: Príroda, 1984
Slovníky a encyklopédie