Odchov motýlika granátového

Každý chovateľ astrildovitých vtákov má svoj sen, odchovať aspoň raz vo svojom živote určitý druh vtákov. Pre mňa bol týmto druhom motýlik granátový.

Pred obstaraním prvého páru motýlika granátového som zbieral skúsenosti z chovu ostatných druhov motýlikov (motýlik modrohlavý, červenouchý a modrobruchý). Tieto druhy vtákov som postupne odchoval a stali sa súčasťou mojich voliér.

Mladé z prvého a druhého hniezda.

Prvého motýlika granátového som zohnal pred šiestimi rokmi a bol to samček z odchovu z Českej republiky. Ten mi však do dvoch týždňov uhynul. Pre mňa to bola veľmi nepríjemná skúsenosť. Neodradilo ma to od vyhľadávania ďalších kusov. Problém bol v tom, že dovozcovia v Českej republike tento druh vtákov nevedeli doviezť a ďalšie odchovy neboli. Vedel som o odchovoch v Nemecku a Holandsku, ktoré sú väčšinou realizované za pomoci pestúnok. Ja som však zháňal vtáky buď z dovozu, alebo odchované pod vlastnými rodičmi.

Raz som objavil inzerát dovozcu z Nemecka, ktorý ponúkal motýliky z dovozu. Z tohto dovozu som si doniesol jeden pár. Nakoľko som prišiel do Nemecka dosť neskoro, nebolo už veľmi z čoho vyberať, pretože na predaj boli len posledné kusy. Samička z tohto páru mi uhynula do šiestich týždňov. Oslovil som známeho v Čechách, ktorý mi predal prvého samčeka. Ten mi ponúkol voľnú samičku. Vzniknutý pár mi v lete zahniezdil. V čase hniezdenia však samček ochorel a z hniezdenia nakoniec nebolo nič. Nasledujúci rok mi pár zahniezdil dva krát. V prvom hniezde bola neoplodnená vajíčka a v druhom sa mi vyliahli tri mladé. Všetko prebiehalo bez problémov až do desiateho dňa, kedy došlo k ochladeniu a následné teploty pod 20 °C viedli k úhynu všetkých mladých. Mladé boli nakŕmené, avšak podchladené. Ostatné druhy motýlikov mali v tom čase mladé, ale tým takéto teploty nevadili a zdarne mladé odchovali. K jeseni mi uhynula samička motýlika granátového. Ďalšiu sa mi nepodarilo zohnať a celý ďalší rok bol samček sám.

Mladé v borovicovej húštine.

V jeseni prišli chvíle, ktorých sa obáva každý chovateľ. Bez známok ochorenia, v plnej kondícii, mi postupne uhynuli všetky vtáky. Medzi poslednými mi uhynul aj samček motýlika granátového. Takto som prišiel o celý chov.

Nasledujúci rok som začínal úplne odznova. Zohnal som dva páry motýlikov granátových z odchovu z Holandska. Prvá samička mi uhynula v priebehu štyroch dní a druhá v priebehu šiestich týždňov. Po tom všetkom „priam nádherný“ začiatok. Zostali mi dvaja samčekovia. Prečo toľko slov o mojom chove? Lebo platí, že tieto vtáky sú pomerne náročné a citlivé na akékoľvek zmeny.

Na jar tohto roku som navštívil burzu v Holandsku. Tam boli v ponuke dva páry. Neodolal som a kúpil jeden z nich. Zakúpený pár som umiestnil v suteréne rodinného domu, ktorý slúži pre chov vtákov v zimnom období. Je tam udržiavaná stála teplota okolo 22 °C. Pri nižších teplotách sú vtáky našuchorené a často mávajú hnačky. Vtákom som občas podával mravčie kukly. Pri kŕmení som zbadal samičku, že sedí našuchorená na zemi. Okamžite som ju dal do karanténnej klietky, v ktorej je vyššia teplota. V priebehu pár hodín samička zniesla prvé vajíčko bez škrupiny. Aby nedošlo k ďalším znáškam, samčeka som dal do inej voliéry.

V máji som vtáky premiestnil do záhradného domčeka. V priebehu rokov som upravoval toto chovné zariadenie tak, že dnes som schopný zabezpečiť pomocou elektrických ohrievačov a termostatu stálu teplotu nad 20 °C. Strecha je z južnej časti presklená a zabezpečuje dostatočný prísun slnečných lúčov.

Mladé v deň vyletenia z hniezda.

Hneď po vypustení začali motýliky stavať hniezdo. Na vajíčkach sedeli štyri dni, potom ich nechali a začali tokať nanovo. V tom čase som im denne dával mravčie kukly, čo bolo príčinou opustenia hniezda. V hniezde boli štyri oplodnené vajíčka. Následne zahniezdili opäť. Tento krát všetko prebiehalo bez väčších problémov. V čase sedenia na vajíčkach som nepodával žiadne mravčie kukly. Dva dni pred liahnutím mladých som začal kukly opäť dávať. To, že sa vyliahli mladé bolo zrejmé zo zmeny správania chovného páru. Stratili plachosť a mravčie kukly brali prakticky zo vzdialenosti 1 m. Pre mňa je to dôležitý signál, pretože ja zásadne hniezda nekontrolujem a počet mladých viem až keď vyletia z hniezda. Mravčie kukly som v tom čase podával štyri krát denne. Po sedemnástich dňoch som ráno vo voliére objavil dva mladé vtáky. V priebehu dňa k nim pribudol tretí. Zaujímavosťou bolo to, že chovný pár nelietal pri vstupe do voliéry vzrušene, tak ako to majú vo zvyku ostatné druhy astrildovitých vtákov. V priebehu týždňa zahniezdil pár opäť. V tom čase som kvôli vyleteným mladým podával mravčie kukly. Vtáky na vajíčkach sedeli tri dni a potom celú znášku zanechali. Opakoval sa prípad z prvého hniezdenia. Do dvoch týždňov vtáky zahniezdili opäť. Prvé tri mladé som od chovného páru oddelil. Hniezdenie prebiehalo obdobne ako v druhom prípade. Problém bol len v tom, že v čase vylietavania mladých som bol odcestovaný desať dní. O vtáky sa v tom čase starala moja neter. Ja som prišiel štyri dni po vyletení z hniezda. Pri príchode mi neter oznámila, že vyleteli štyri mladé. Moja radosť bola o to väčšia, keď som nakoniec objavil šesť vyletených mladých.

Dnes sú všetky mladé oddelené v samostatnej voliére. Pohľad na deväť šantiacich motýlikov granátových je nezabudnuteľný. Sú veľmi zvedavé a pomerne málo plaché. Často prilietajú blízko ku mne. Odchov je pre mňa o to vzácnejší, že žijem na podhorí Vysokých Tatier.

Motýliky granátové mimo chovnej sezóny kŕmim suchou zmesou pozostávajúcou z moháru žltého a červeného, lesklice, japonského a senegalského prosa. Trvale majú k dispozícii klasy senegalského prosa. Okrem toho dostávajú každý deň zelené klasy senegalského prosa, ktoré mám zamrazené. Raz týždenne dostávajú mravčie kukly. Ostatné druhy živej potravy nepoužívam. Pri podávaní múčnych červov mali vtáky žalúdočné problémy a ostatné druhy živej potravy neviem vo svojom okolí zohnať. K dispozícii majú piesok, sépiovú kosť a vodu. Jeden krát týždenne do vody pridávam vitamíny a jablčný ocot. O vaječné krmivo nemajú vôbec záujem. Počas odchovu mladých dostávajú štyri krát denne mravčie kukly. Zelené senegalské proso v klasoch sa stáva v druhej polovici odchovu hlavnou zložkou potravy.

Hniezdo si motýliky postavili zo sisalových vlákien v borovicovej húštine vo výške cca 1 m nad zemou. Vnútro vystlali bielym perím. Pri každej výmene na hniezde doniesol vták pierko a postupne ho dostavali. Veľa chovateľov sa sťažuje, že chovný pár vyhodí mladé z hniezda. Jednou z možných príčin je nerovnomerné kŕmenie chovného páru živočíšnou potravou. Potravu je potrebné podávať v menších dávkach a častejšie. Dôležitú úlohu môže hrať aj nedostatok zeleného senegalského prosa.

Mladé preperujúce motýliky granátové.

Popis vtákov a miesta výskytu v tomto článku neuvádzam, pretože sú známe z dostupnej odbornej literatúry.

Chov motýlikov granátových je pomerne náročný a doporučujem ho len skúseným chovateľom.