AYAM CEMANI – čierny unikát z Indonézie

V niektorom staršom čísle chovateľského časopisu Magazín chovateľa ma upútal článok o zriedkavom a u nás zatiaľ neznámom plemene hydiny Ayam Cemani. Keďže ma zaujíma chov práve zriedkavejších druhov hydiny (Laflešky, Araucany, Bielefeldky …), mal som „chrobáka v hlave“. Bol som si však vedomý, že sa k nim len tak ľahko nedostanem, keďže je to zriedkavosť a novinka aj v západnej Európe, nieto ešte u nás a v okolitých krajinách.
Na Tri krále r. 2007 som organizoval zájazd chovateľov na veľkú nemeckú burzu do Straubingu. Keďže bola teplá zima a nemrzlo, tak aj cesta z Bratislavy po dialnici ubehla rýchlo a o 4:15 ráno som už stál v dave pre jednou zo 6 hál výstaviska v Straubingu. O 5:00 sa otvorili dvere, ja som sa medzi prvými dostal dnu a kým tam nebol nával stihol som prebehnúť väčšinu zo všetkých hál a urobil som si predstavu, čo tam ponúkajú. Bohužiaľ hlavný cieľ mojej cesty – kohút čiernej Laflešky tam nebol žiadny. Až v zadnej hale som zrazu zbadal jednu klietku plnú čiernych sliepok. Už som sa tešil, že predsa len som nešiel nadarmo. Bohužiaľ Laflešky to neboli, ale ostal som v nemom úžase nad tým, čo bolo v klietke natlačené. Myslel som, že zle vidím. 4 čierne sliepky a 2 kohúty a všetci mali úplne čierne hrebene, laloky aj nohy. Vtedy sa mi rozsvietila „signálka“ v hlave a spomenul som si na článok v časopise. Na moju otázku na nemeckého chovateľa Was ist das? Bola stručná odpoveď – Cemani. A na otazku Wie viel? Bola ešte stručnejšia odpoveď – hundert. Trochu sa mi prevrátili panenky, ale keďže za mnou už stálo viacero obdivovateľov a záujemcov o toto plemeno, tak som len chovateľovi stihol povedať „Ein hahn + 4 hehne, gud? Odpoveď bola stručná. Ja, fünf hundert. A tak som mu odrátal 5 kíl v Eurach a do mojej prepravky putovali všetky 4 sliepky a jeden (ten krajší) kohút. Ešte stále som si myslel, že to nie je pravda, že som kúpil niečo o čom som ani nesníval, že tak rýchlo budem mať. Takže už o 6 ráno som mal veľkú časť môjho nákupu za sebou. O 7. som bol znova pri aute a doplnil svoj chov o 2,3 modré araucany.
Musím povedať, že som bol úplne vo vytržení z tohoto chovateľsky úspešného nákupu. Cestou domov som rozmýšľal, ako porozdeľujem hydinu do jednotlivých volier, aby sa k sebe jednotlivé druhy nedostali. Ešte som ich len vykladal z prepravky a už v nej bolo jedno vajce, ktoré zniesli niekde po ceste. Čierno – čierne krásky dostali najväčšiu (luxusnú) časť kurína a výbeh zhora prekrytý pletivom, aby ich ani náhodou nenapadlo, niekam odletieť. Ide o ľahkú hydinu s listovým hrebeňom, dobre lietavú a hlavne veľmi plachú. Nedôverujú človeku a snažia sa uniknúť z jeho blízkosti. Do kurína musím vstupovať veľmi pomaly a rozvážne, lebo hneď sa vyplašia a rozbláznené nalietavajú do okenného skla a môžu si ublížiť.

Vlastnosti Ayam Cemani
Moje hejno pozostáva z kohúta a 2 sliepok krúžkovaných krúžkami z r. 2006 a 2 sliepok z r. 2005. Postupne stúpa aj ich znáška. Najprv som za 2 týždne nazbieral 22 násadových vajec a teraz to už bolo 32. Pritom ide o plemeno s nízkou znáškou, ale určite nesú viac ako napr. zdr. Holanďanky, ktoré tiež chovám. Veľmi ma prekvapila hmotnosť vajec, ktoré znášaju. Dal som ich 10 kusov na digitalnu váhu a na displayi sa rozsvietilo 510 gr. Takže sliepky, ktoré majú tak okolo 1,5 kg, nesú vajcia so svetlokrémovou až nažltlou škrupinkou v priemernej hmotnosti 51 gramov, čo je úctyhodný výkon v pomere k ich telu. Vajcia sú pravidelného tvaru, len jedna z nich znáša skoro ping – pongové loptičky. Po ich rozbití vidíte bielko a žĺtko, ako u bežných vajec. Aj chutia ako obyčajné vajcia. Kto by očakával, že budú čierne aj vajcia, tak bude sklamaný.
Do prvej liahne som nazbieral 10 násadových vajec. Z nich bolo 6 oplodnených a vyliahlo sa aj 6 kuriatok čiernych ako uhoľ. Veľkosťou sú ako ostatná zdrobnelá hydina. Odchovávam ich spolu so zdr. Holanďankami a Araucanami. Prvý týždeň som ich kŕmil len čistým kukuričným šrotom a pili len čierny čaj. Postupne som pridával do kukuričného šrotu aj zmesku K1. Od 2. týždňa už kŕmim len s ňou. Neskôr prejdem na K2. Kuriatka nemali žiadne zažívacie problémy a majú sa čulo k svetu.
V 2. liahni (po 2 týždňoch) bolo nasadených 22 vajec, z ktorých po presvietení boli 4 neoplodnené a vyliahlo sa 17 kuriatok, pričom 1 kura zostalo vo vajci mŕtve. V 3. liahni je už naložených 32 násadových vajec. Sami vidíte, že znáška za rovnaké obdobie (14 dní) pekne stúpa.

Pôvod plemena Ayam Cemani
Ide o priameho potomka divokých kúr Bankivských z ostrovov Indonézie, predovšetkým zo Sumatry. Tam sa aj doteraz v džungli nachádzajú v divokej forme a aj v melanotickej čiernej farbe. Povrávalo sa, že originálne Ayam Cemani už vyhynuli a sú len krížence s Ayam Kedu. Dá sa však o tom pochybovať, keďže Ayam Cemani sú dosť odlišné od Ayam Kedu, ktoré sú chované ako hydina s celkom dobrou užitkovosťou. Samozrejme, že občas ku vzájomnému kríženiu prišlo. Dá sa však predpokladať, že v oblasti strednej Jávy, by sa dali najsť aj pôvodné čistokrvné Ayam Cemani. Už aj vzhľadom na to, že majú nezastupiteľnú úlohu pri obradoch tradičnej regionálnej mediciny v indonézskej kultúrnej histórii.
V preklade z indonézskeho jazyka Ayam znamená kura a Cemani je názov dediny na strednej Jáve pri meste Solo. Ich chovy sa nachádzajú v oblasti strednej a východnej Jávy, Sumatry a Madury. Aj vo svojej domovskej Indonézii sú tieto čisto čierne sliepky vzácnosťou s vysokou cenou, vzhľadom na ich údajnú mystickú silu. Miestni obyvatelia ich často kupujú na rituálne účely, keďže ich čierne mäso a čierne vnútronosti majú údajne magické vlastnosti. Toto zatiaľ nemôžem potvrdiť z vlastných skúseností, keďže som ešte žiadnu z mojich sliepok neochutnal – naviac bola by to trochu drahá pochúťka.
Prvý raz ich chovy popísali holandskí kolonisti v r. 1920. Ako priekopník ich chovu bol považovaný pán Tjokromihardjo z Grabagu Magelang na strednej Jáve. Jeho syn potom chov rozšíril na veľkú farmu.
Prvé exempláre tejto hydiny boli do Európy dovezené len nedávno holandským odborníkom na hydinu pánom Janom Steverinkom, ktorý v r. 1998–2000 niekoľkokrát Indonéziu navštívil a venoval sa skúmaniu tohoto plemena a hľadaniu jeho pôvodu. Odtiaľ aj doviezol prvé násadové vajcia do Holandska. Z prvej násady v r. 1998 sa vyliahla len 1 sliepočka. O rok neskôr z 2. várky násadových vajec sa vyliahol v januári 1999 zase len 1 kohút. Z 3. várky násadových vajec v septembri 1999 sa vyliahli 2 sliepočky a 2 kohútiky.

Popis plemena Ayam Cemani:
Momentálne ešte nie je ujednotený štandard tohto plemena. Základný štandard vychádza z limitovaných informácií získaných v Indonézii a z knihy od Fransa Sudira. Je však jasné, že základnou požiadavkou je, aby celé telo a všetky jeho časti boli čo najčiernejšie. Čierne je operenie, nohy, pazúry, jazyk, zobák, hrebeň, laloky i celá tvár. Za vyraďujúcu chybu sa považuje biele sfarbenie prsta, či dokonca jazyka.
Kohút dosahuje hmotnosť cca 1,8–2 kg a sliepka 1,2–1,5 kg. Telo je úzke kompaktné na dlhších nohách, hrebeň jednoduchý listový. Znáška kolíše okolo 100 vajec krémovej farby o hmotnosti okolo 50 gr.
Veľkosť krúžkov: kohút – 18 mm, sliepka – 16 mm.

Webstránky, ktoré sa venujú tomuto plemenu:
http://www.nhdb.nl/Hoenders/Ayam%20Cemani.htm
http://www.raskippen.be/algemeen/rassen/A/ayam-cemani
http://www.haar-und-feder.de/html/ayam_cemani.html
http://members.home.nl/kippenrassen/ayam-cemani.html
http://home.planet.nl/~stev7596/

Kto chová Ayam Cemani?
Snáď sa mi podarí odchovať prvých potomkov tohto plemena aj na Slovensku a budete ich môcť vidieť na niektorej z jesenných výstav. Určite budú vystavené na našej tradičnej Biskupickej výstave zvierat v Bratislave – Podunajských Biskupiciach 7.–9. 9. 2007. Na jeseň ma zase čaká tortúra s hľadaním nepríbuznéjo kohúta do chovu, čo určite bude ešte zložitejšie ako u Laflešiek (mimochodom zohnal som nemeckého krásneho kohúta). Zatiaľ len zbieram kontakty na chovateľov tejto zvláštnej hydiny (hlavne v Belgicku a Holandsku), keďže neviem o nikom v okolitých krajinách. Zatiaľ som zaregistroval fotografie z výstavy zvierat v januári 2007 vo Waršave, kde boli v jednej klietke vystavené. Usudzujem teda, že ich chová aj niekto v Poľsku. Keby ste o niekom, kto ich chová vo Vašom okolí vedeli, kontaktujte ma prosím buď telefonicky (+421 903 724 208), resp. mailom. Snáď niekoho objavíme aj tu „v okolí“. Vážnym záujemcom rád prenechám niečo z mojich odchovov.
Článok je napísany na základe vlastných skúseností, ale hlavne z obsahu vyššie uvedených webstránok.

text a foto: Peter Ferjenčík, peter.ferjencik@chello.sk