Vyskytuje sa v Severnej, strednej a s časti v Južnej Amerike. Existujú 4 poddruhy: chelydra serpentina serpentina, chelydra serpentina acutiros...
Vyskytuje sa v Severnej, strednej a s časti v Južnej Amerike.
Existujú 4 poddruhy: chelydra serpentina serpentina,
chelydra serpentina acutirostris,
chelydra serpentina osceola,
chelydra serpentina rossignonii.
Žije hlavne v stojatých a pomaly tečúcich vodách. Keďže nie je dobrým plavcom, vyhladáva najmá močiare a zátoky s bahnitým dnom a brehmi, kam sa zahrabáva v čase zimovania. Samca od samice je možné rozpoznať podla masívnejšieho chvosta. Dorastá do velkosti 47 cm (karapax) a može vážit až 30 kg. Pária sa od aprila do novembra a počet vajec v znáške býva 25–30 ks.
V prírode sa
Kajmanka dravá živý hmyzom, rybami, obojživelníkmi, dospelé jedince ulovia aj menšie cicavce a vtáky. Požiera aj zdochliny a vodné rastlinstvo. Je velmi žravá. Pri dostatku potravy rýchlo rastie, čo dokumentuju priložené údaje z chovu:
vek |
dlžka karapaxu |
1. mesiac |
3 cm |
6 mesiacov |
6 cm |
8 mesiacov |
8,5 cm |
1 rok |
12 cm |
1,5 roka |
16 cm |
2 roky |
20 cm |
Chov v akvariu 120×55×40 cm (d×h×v), výška vodného stlpca cca 20 cm. Teplota vody 26–27 °C, osvetlenie – žiarivka terra UV. Výkonný filter je pri chove v akvariu nepostrádatelný, najmä pri skrmovaní väčších kusov potravy, ktoré si kajmanka trhá pazurmi. V nádrži sú volne plávajúce akvarijné rastliny (Egeria), ktoré korytnačka občas požiera. Dno akvaria je holé. Možnosť vyliezť na súš kajmanka nevyužíva.
Krmivo: tubifex, patentky, krevety, gamarus, dáždovky, cvrčky, saranče, šváby, múčne červy, zofobasy, slimáky, rybie a hydinove mäso, tiež rozne krmivá pre pre korytnačky a pelety pre koi kapre. Z rýb najmä menšie karasy, ktoré vydržia živé v akvariu, kým ich kajmanka postupne nevychytá. Skrmujem tiež myši, škrečky, potkany, vyradené a uhynuté exoty (zebričky, pestunky). Z rastlinnej potravy žerie okrem akvarijnych rastlin aj kusky šalatu a činskej kapusty, tiež tablety so spirulinou pre akvarijné ryby.
V lete je možný chov v záhradnom jazierku, aj keď kajmanka nevyhľadáva vyhrievanie na slnku ako často chované Chrysemys apod. a radšej sa ukrýva medzi vodnou vegetáciou. Chov kajmanky s inými druhmi korytnačiek, pripadne menšími jedincami vlastného druhu nie je vhodný.
Pri manipulácii s väčšími jedincami treba byť opatrný a chytať ich zozadu za chvost, pretože sa snažia uhryznúť. V čelustiach má kajmanka velkú silu.
Chov tejto zaujimavej korytnačky doporučujem hlavne skúsenejším chovatelom, ktorí sú schopní zabezpečiť dostatok pestrej potravy a majú aj vhodné priestorové možnosti.
Použitá literatúra: Szalay–Szalayová – Chováme korytnačky
časopis Aquatera 5/2000