Ako predĺžiť termín liahnivosti násadových vajec?

Ako správne uskladniť násadové vajcia od hrabavej hydiny, to je otázka, ktorá každoročne na jar rezonuje medzi chovateľmi, hlavne tými, čo ešte nemajú dostatok skúseností. Že sa je čo učiť, dokladá aj zaujímavý článok môjho poľského priateľa – chovateľa Mareka Labaja, ktorý vám v preklade do slovenčiny ponúkam.

Úvod

Už niekoľko desťročí sa venujem hobby chovu zvierat – terarijných živočíchov, vtákov a iných. Momentálne môj chov hydiny predstavuje asi 200 kusov viac ako 10 plemien. Hoci disponujem pomerne veľkými plochami vonkajších výbehov (cca 2 300 m štvorcových), musím obmedzovať svoje chovné hejná hydiny. Pozostávajú prevažne z 2 kohútov a 4–6 sliepok v súlade s mojimi chovateľskými podmienkami.
Už dlhšie sa zaoberám rozšírením farebných rázov poľských „Zelenožiek“ (pôvodné poľské národné plemeno – poznatok prekladateľa) s rôznym efektom. Taktiež sa snažím o vyšľachtenie nového plemena hydiny s hráškovým hrebeňom. Okrem Zelenonožiek chovám: Leghornky, Minorky čierne, Brahmánky svetlé, Araucany, Holanďanky, Laflešky, Maransky, Barneveldky, Vlašky rodofarebné, dva druhy bantamiek a iné. Najťažšie je získať od 1–2 sliepok dostatok násadových vajec, čo ma zase viedlo k úvahám o ich čo najdlhšej dobe uskladnenia pri súčasnej udržateľnosti čo najvyššej liahnivosťi.
Tak som začal študovať v našej i zahraničnej literatúre. Čosi som sa z nej dozvedel, ale nebolo toho veľa. Kvôli tomu som sa dal na pozorovanie liahnutia prírodných odchovov rôznych divo žijúcich vtákov našej fauny: bažantov, jarabíc, kačíc, labutí a iných. Tieto pozorovania mi následne umožnili sformulovať niekoľko (podľa mňa) zaujímavých zistení, ktoré sú často v rozpore s tými tradične rokmi opakovanými v literatúre.
Tento článok je určený drobnochovateľom hydiny ako som ja, ktorí mávajú podobné problémy vo svojich chovoch. Uvedomujem si, že je veľa schopných chovateľov, ktorí majú vedomosti a praktické skúsenosti a môžu mať iný názor k mnohým riešeniam uvadzaným v tomto článku. Mám však nádej, že tento článok ich povzbudí v hľadaní nových riešení uvedenej témy. 

Ab ovo

Všetko sa „začína vajcom“, toto príslovie poznáme vďaka Horaciovi, ktorý v Satyrách uvádza výraz „ab ovo usque ad mala“ od vajec až po jablká, resp. od začiatku až do konca. Táto veta vychádza z rímskeho hodovania, ktoré začínalo predjedlom z vajec a končilo múčnikom z jabĺk. A podľa tohoto pravidla začnem od vajca – násadového. Polemiky sú riešené v texte nasledovným spôsobom: problém, diskusia, môj názor a prax. V článku popisujem niekoľko tém:
• akú hmotnosť by malo mať násadové vajce,
• aký tvar vajca je zárukou dobrej liahnivosti,
• či je možné umývať násadové vajcia,
• spôsoby zvýšenia odolnosti násadových vajec.

Hmotnosť násadového vajca

V literatúre sa obyčajne píše o najoptimálnejšej hmotnosti násadových vajec jednotlivých plemien hydiny. Hovorí sa, že práve táto hmotnosť je zárukou správneho vývoja zárodku.
S touto tézou možno všeobecne súhlasiť, pokiaľ sa nevykonáva selekcia sliepok za účelom zvýšenia produkcie hmotnosti vajec. Vajce zdrobnelej Velsumky má cca 45 gr. a v porovnaní so sliepkou (ktorá ho zniesla) je pomerne veľké, až priveľmi veľké. Oproti tomu vajce znesené Brahmánkou váži cca 53 gr. a zdá sa malinké v porovnaní so slipekou (ktorá ho zniesla). Moje Leghornky žlté nesú vajcia o hmotnosti 65 gr. a neskôr aj ťažšie. Keď som si predtým kúpil chovné hejno tohoto plemena, sliepky znášali vajcia len okolo 55 gr. Päťročná selekcia smerovaná na zvýšenie hmotnosti vajec priniesla úspech. Každé plemeno ma geneticky danú veľkosť znášaných vajec a cestou výberovej selekcie je možné dosiahnuť, alebo aj prekročiť túto hranicu. Aby som pokročil bolo by treba vložiť nový gén, alebo gény, vyvolávajúce vyššiu hmotnosť znášaných vajec, prispôsobiť prírodzené kríženie plemien, alebo tiež zmenu genomu alebo čakať na umelú zmenu – mutáciu.
Moje riešenie: na liahnutie vyberám vajcia veľké – väčšie než priemerne, znesené chovným hejnom Z tých vajec sa liahnu normálne kurence a nie potvory, ako uvádzajú niektoré zdroje. Nenasadzujem veľmi veľké vajcia, ktoré obsahujú dva žĺtky.

Tvar násadového vajca

V každom článku dotýkajúcom sa hydiny, nachádzam tvrdenia typu: na liahnutie vyberajte len vajcia pravidelného tvaru, vylúčte okrúhle a podlhovasté, pretože sa z nich vykľujú neduživé kurence a kaliky. Títo autori odporúčajú, aby sa vajcia čo najviac približovali charakteristickým rozmerom a tvarom pre násadové vajcia.
Som si istý, že žiadny drobnochovateľ – hobbista sa neriadi podľa nejakého rozmeru. Vyberá vajcia, pričom ich vizualne hodnotí. Tiež si neviem predstaviť, že by si niekto pred liahnutím pridával prácu premeriavaním vajec. Možno to robia len študenti, píšúci diplomové práce, či doktoranti, aby viac verifikovali svoje bádanie. Moje Laflešky, ktoré som získal od Ing. Petra Ferjenčíka z Bratislavy, znášajú vajcia okrúhle, ako ping-pongové loptičky a keby som ich vylúčil, tak nemám žiadny odchov. Už roky nakladám aj také vajcia a vyliahnu sa z nich zdravé kurence, ktoré vyrastú na normálne sliepky, znášajúce, rovnako ako ich rodičia, viacmenej okrúhle vajcia. Jednoducho nemám na výber.
Moje riešenie: Do násady sa snažím vyberať vajcia správneho tvaru, ale z dôvodu ich nedostatku, nasadzujem aj vajcia oválne, alebo podlhovasté. Doteraz som však nezistil žiadne rozdiely v liahnivosti tých vajec, ako aj vo vývoji vyliahnutých kureniec z vajec iných, než optimálnych tvarov.

Umývanie násadových vajec

Vajcia zaradené ako násadové by mali byť čisté. To tvrdia všetci, v čom sa aj zhodujeme. V literatúre o liahnutí som dokonca našiel aj stať, že sa násadové vajcia majú chytať len dvoma prstami za oba konce. Dokonca v bavlnených rukaviciach. To je už dosť prehnané. Autori dôvodili, že násadové vajcia musia byť sterilne čisté a nesmie byť narušená povrchová vrstva, pretože zabraňuje vnikaniu baktérií a pliesní. Ale čo robiť, keď sú vajcia zašpinené? Umývať, či neumývať?
Váječná škrupina obsahuje zvislé kanáliky – póry, ktoré zabezpečujú výmenu plynov. Cez tieto póry sa môžu dostať dnu rôzne mikroorganizmy, naviac bielko čerstvého vajcia má bakteriostatické vlastnosti a chráni do určitého času a stupňa vajce pred baktériami. Na 1 cm štvorcový býva až 150 pórov a ich počet závisí od farby škrupiny. Biele vajcia leghorniek, minoriek, laflešiek ich majú viacej, krémové vajcia zelenonožiek, brahmaniek, o niečo menej, oproti tomu práve čokoládovohnedé vajcia maransiek, velsumiek, barneveldiek – neveľa.
Preto tiež násadové vajcia tých ostatných musia byť zvlášť čisté. Umývanie vajec spôsobuje stieranie kutikulu. Ale či jeho utretie je veľmi škodlivé pre násadové vajce? Dovolim si uviesť určité pozorovania. Koľkokrát som pozoroval prírodné hniezda bažantov a jarabíc od znesenia prvého vajcia po vysedenie kuriatok. V mnohých prípadoch boli vajcia tak zašpinené, že som pochyboval či z nich vôbec niečo bude. A aj napriek tomu sa vyliahli všetky kuriatka. Sliepky znášali vajcia v rôznych podmienkach počasia, v daždivých i úpalových dňoch. Zasadali na hniezdo zmočené od rannej rosy, či od dažďa a prevracali vajíčka zobákom po holej zemi. Občas aj lejak riadne zmočil vajcia.
Podobne sa správajú aj moje bantamky, ktoré si sami vyberajú miesto na hniezdenie, obvykle pod kríkom jalovca či tuje. Ak najdem také hniezdo ponechávam 8–10 vajec a zvyšok odoberiem. Pod jalovcom je opadané ostré ihličie a sliepka sediaca na vajciach ich obracia zobákom v určitých intervaloch zvonka do stredu a opačne. Vajcia sa odierajú o podložie a jedno o druhé. Po niekoľkých dňoch sú vyjcia lesklé a po kutikule niet ani stopy a vajcia vyzerajú byť čisté. Po niekoľkých dňoch kvôčka chodí s celým hejnom kuriatok. Všetky sa vyliahli.
Moje riešenie: Zbieram vajcia raz denne. Čisté odkladám oddelene od špinavých. Mierne znečistené hneď očistím vlhkým toaletným papierom. Veľmi špinavé ešte ten deň nechám cca 3 min. odmočiť v slaboružovom roztoku hypermangánu a potom mäkkou hubkou opatrne zotriem špinu a opláchnem vajcia v ďalšom čistom slabom roztoku hypermangánu. Ak boli vajcia veľmi zašpinené, pri obsychaní ich nechám pod malou ultrafialovou lampou – cca 50 cm vzdialenou. Vajcia ňou nasvecujem po 5 min z každej strany. Z mojich skúsenosti vyplýva, že vajíčka nestrácajú na liahnivosti v dôsledku uvedených procedúr. Pred rokmi som prischnutú špinu odstraňoval veľmi opatrne ostrím noža. Taktiež som sa stretol u niektorých chovateľov s požitím šmirgľového papiera. Ten som však nepoužíval.

Viacero spôsobov na predĺženie kvality násadových vajec?

V liaharenskej sezóne, stoja drobnochovatelia - hobbisti pred problémom ako vyliahnuť čo najviac kuriatok od chovného hejna, ktoré je tvorené zväča 1 kohútom a 2–3 sliepkami, ktoré znášajú vajcia tak obdeň. Získavajú tiež zo zahraničia množstvá násadových vajec a často platia za ne aj viac ako 2 Euro za kus. Preto sa aj zamýšľajú, či sú vajcia čerstvé, a či si zachovali ešte všetky vlastnosti? Pred mnohými rokmi i teraz ma tieto problémy, súvisiace so zachovanim kvalít násadových vajec, veľmi trápili a zujímali. Dnes mám mnoho odlišných spôsobov na ich udržanie.

Vajcia s neznámou dobou

Každý chovateľ vie, že vajcia určené na liahnutie musia byť čerstvé, uskladnené nie viac ako 10 dní, len tak si zachovajú svoje vlastnosti a 90 % liahnivosť. O tomto písal už pred 2 000 rokmi rímsky pisár Lucius Julius Moderatus Kolumnela: „Len čerstvé vajcia sú vhodné na liahnutie. Nemali by byť podložené viac ako 10 dňové“. Čo sa dá urobiť, keď sme napr. poštou obdržali násadové vajcia, o ktorých máme pochybnosť, či nemajú viac ako 10 dní?.
Percento liahnivosti násadových vajec súvisí s dĺžkou času ich skladovania. Je známe, že 1–3 dňové násadové vajcia si zachovávajú liahnivosť okolo 100 %. Postupne ju strácajú s dobou skladovania a pri cca 30 dňoch sú už prakticky pre liahnutie nevhodné. Možným pozorovaným dôvodom starnutia je veľkosť vzduchovej komory. Jej veľkosť možno zistiť presvietením vajec presvecovačkou. U čerstvého vajca je veľkosť vzduchovej komory cca 2,5 mm na tupom konci vajca. Čím je komora väčšia, tým je aj vajce staršie. Komora sa zväčšuje na úkor ubúdania vlhkosti z vajca. Slepačie vajce obsahuje až 65 % vody. Jej vyparovanie z vajca sa začína momentom jeho znesenia a prebieha postupne aj keď nerovnomerne. Spočiatku je odparovanie intenzívnejšie, potom menej. 
V roce 2005 si kamarát priviezol zo zahraničia 20 vajec od maransiek – treba dodať, že za 44 Euro. Veľkosť vzduchovej komory sa nedala zistiť presvietením, pretože majú čokoládovohnedú škrupinu. Rozdelili sme si ich na polovicu. Moju časť vajec som dal do kúpeľa, kolega ich hneď strčil do liahne. Výsledok: z mojej časti vajec sa vykľulo 9 kureniec a z jeho časti len 4. Všetky vajcia boli oplodnené. Ťažko povedať, či som dobré výsledky dosiahol vďaka kúpeľu vajec. Dalo by sa tak usudzovať, pokiaľ by boli všetky vajcia liahnuté v tom istom inkubátore.
Moje skúsenosti: Pokiaľ po obdržaní a presvietení vajec zistím, že vzduchová komora je veľká, čo naznačuje ich dlhšie skladovanie, mám nasledovný postup: do potrebne veľkej nádoby pripravím prevarenú vodu s teplotou 36–38 stupňov a vkladám do nej vajcia na 3 hodiny, pričom sa snažím počas celej doby udržať uvedenú teplotu (akvarijným ohrievačom, alebo dolievaním teplej). V takomto kúpeli vajcia vstrebávajú vlhkosť, ktorú stratili pri nesprávnom skladovaní a obvykle znova „získajú“ vyššiu liahnivosť. Doterajšie výsledky so „starými“ vajciami len potvrdzujú dobré vlastnosti získané vďaka kúpeľu.

Metódy predlžovania doby liahnivosti násadových vajec uchovávaných do 30 dní. a) Uchovávanie v dusíku

Dusík je plyn, ktorého obsah vo vzduchu dosahuje 79 %. Ak je vzduch obohatený o dusík, zmenšuje sa obsah kyslíka. Následkom čoho sa značne oslabia procesy okysličovania. A preto je možné využiť dusík k uchovávaniu násadových vajec? Túto metódu som spoznal už dávnejšie, takže si už nespomínam na zdroj od kiaľ ju mám, len som ju vtedy nemohol vyskúšať, keďže som nemal možnosť získať dusík.
Moje skúsenosti: Násadové vajcia vložim do obchodových kartónových obalov po 10 a dám do polyetylenového vrecka. Následne pomocou trubičky vpustím do vrecúška dusík z tlakovej nádoby. Rýchlo uzavriem vrecúško podobne, ako sa balia akvarijné rybky pred expedíciou. Konček vrecúška s vajciami naplnený dusíkom niekoľkokrát zatočím, zahnem a zagumičkujem, či zalepím páskou. Dusík získavam na benzínovej pumpe. Vyššieopísané vrecúška s vajciami uskladňujem v pivnici pri teplote okolo 12° a vlhkosti okolo 70–80 %, hoci v tomto prípade vlhkosť nie je podstatná.

Uchovávanie v kysličníku uhličitom

Napriek názoru na kysličník uhličitý, môže tento tiež ovplyvniť stranutie násadových vajec. Zväčšenie obsahu CO2 pôsobí proti prenikaniu vody z bielka do žltka. V atmosfére kysličníka uhličitého je proces prenikania o 25 % slabší. S veľkými odporom som po prvý krát techniku uchovávania vajec v kysličníku uhličitom vyskúšal. Musím priznať, že s dobrým výsledkom.
Moja skúsenosť: Pokiaľ sa rozhodnem na úschovu vajec v prostredí so zvýšeným obsahom kysličníka uhličitého, postupujem takto: keď mi niekto posiela násadové vajcia zo zahraničia (obyčajne požiadam známych o dovoz vajec, keďže zaslanie trvá niekoľko dní a ešte nemusia prísť). Často sa predávajúci chovateľ čuduje mojej požiadavke o netypické balenie zasielaných vajec. Požadujem, aby každé vajce bolo zabalené do toaletného papiera a tak uložené do kartonového obalu a ten do vrecúška z plastu, ktorý zostane nepriedyšne uzavretý. Vrecúška s vajíčkami sa vložia do kartonovej krabice, ktorá sa vystelie polystyrenovými drolkami, či slamou príp. odrezkami papiera zo skartovačky. Tento spôsob transportu násadových vajec má niekoľko predností, chráni vajíčka pred otrasmi, udržuje primeranú teplotu počas prepravy. Pokiaľ sa aj nejaké vajíčko rozbije, tak jeho obsah nezašpiní ostatné.

Metóda nahrievania vajec

Ako sme sa vzdialili od prirodzeného liahnutia, dokazujú naše postupy s násadovými vajciami. Zbierame ich ten istý deň a musia byť čisté. Uchovávame ich v zodpovedajúcej teplote a vlhkosti a nie dlhšie ako 10 dní. A predsa čas od času musíme pozerať aj na prírodnu. Tá nám napovie východiská. Pekne slovne vyjadril závislosť človeka od prírody francúzsky osvietenec Michel Montaigne: Je potrebné s úctou pristupovať k silám prírody a s väčšou pokorou k našej nevedomosti a neschopnosti. Metódu nahrievania vajec skúšam už 30 rokov. Prišiel som na ňu náhodne.. Moja liliputka si naniesla pod tuju viac ako 20 vajec. Po 21 dňoch sa z každého vyliahlo kura. Zistil som, že ani jedno sa nepokazilo, pričom, niektore boli znesené aj pred 20 dňami, či aj viacerými. Pravidelné zahrievanie kvočkou, pri znáške vajec každý, či každý druhý deň, podstatne zvyšuje liahnivosť. V jednom z ruských tlačených „poradcov chovateľa“ (Domašnie inkubatory, 2003 Rostov na Donu, ID Vladis) som našiel podobný spôsob predĺženia liahnivosti. Dnes už viem, že niekoľko sekúnd po znesení vajca sliepkou, začínajú v jeho zárodku biologické procesy, ktoré použitím vhodnej teploty vo vhodnom čase možno utlmiť, či urýchliť.
Moja skúsenosť: Ak chcete zbierať viac násadových vajec od jednej sliepky, využite techniku nahrievania. Znesené vajcia (nie staršie ako 3–4 dni) vkladám do liahne na 5 hodín, kde je stála teplota 38°, a vlhkosť do 75 %. (Predtým som nahrieval vajcia tri nasledujúce dni po 1 hodine a liahli sa kurence aj z vajec starých 28–30 dní). Po ich nahriatí ich uchovávam v štandardných podmienkach odporúčaných pre násadové vajcia. Vyskúšal som aj kombinovaný spôsob. Nahriate vajcia som zabalil do vrecúšok, ktoré som uzavrel a vložil do chladničky na policku kde je teplota 5°. Výsledky bolo zarážajúco dobré. V nasledujúcej sezóne častejšie skúsim tento spôsob, aby som získal ešte viac skúseností a mohol som aj poradiť.

Záver

Predstavil som niekoľko možností predĺženia liahnivosti násadových vajec hydiny až na 30 dní. Preveril som všetky, ale uvedomujem si, že ďalej je potrebné ich sledovať a keď je to možné aj hodnotiť ich prínos. Určite sú aj iné metódy, ktoré nepoznám, a ktoré chovatelia tiež používajú. Tiež sa musím pozastaviť nad obsahom jednej Ezopovej bájky, ktorú si dovoľujem uviesť. Bájka hovorí o dievčine, ktorá sa vracala z dojenia s plným vedrom na hlave a uvažovala: „Z toho mlieka urobím smotanu, z nej maslo, ktoré predám na trhu a kúpim zaň tucet vajec, z nich sa vyliahnu kurence, ktoré znesú veľa nových vajec a tak bude rýchlo plný kurín sliepok. Tie tiež predám a kúpim si sukňu, pôjdem na trh, kde sa mi budú mládenci líškať.“ Ako tak romýšľala, potriasla hlavou a vedro jej spadlo a mlieko sa vylialo. Z toho plynie porekadlo - Nepočítaj svoje kurence, kým sa nevyliahli.