Okáň je fotení počas deseti mesiacov jeho vývoja. Začalo to tým, že som uvidel v kríku húsenicu. Preniesol som ju do terária a každý deň prikrmoval čerstvými konárikmi z toho kríka. Ako rástla, tak zhadzovala starú kožu a ukazovala vždy novú, inak sfarbenú. Na fotkách by sa zdalo, že je na každej iná húsenica, ale je to jedna a tá istá.
Keď prestala jesť, tak sa zakuklila. Zimu prečkala vonku. Okolo zámotku sú vytvorené tenučké vlákna, ale pevné ako oceľ. Keď sa chce dostať von, musí vylúčiť asi nejakú tekutinu, aby tie vlákna povolili, neviem, pri tom som nebol. Raz na jar ma pri obhliadke čakal už vyliahnutý okáň čo si narovnával krídla. Trvalo mu to asi hodinku, kým si ich pekne povystieral. Preložil som ho na konár, párkrát vyfotil a … A o chvíľu už aj zamával krídlami a odletel do voľnej prírody.
D’akujem a prajem pekný deň.