Určite už každý videl malého žltého vtáčika podobného nášmu divému kanárikovi poľnému (Serinus serinus). Či už to bolo vo väčších množstvách u dovozcov, alebo ako páriky a jednotlivcov u bežných chovateľov. Týmto vtáčikom nie je nik iný ako dobre známi zvonohlík mozambický.
Oblasť výskytu Zvonohlíka mozambického sa rozprestiera od Senegalu a severnej Etiopie až po južnú Afriku. Dažďovým lesom Konga sa však vyhýba.
Vzhľad opisovať nebudem, priložené fotky povedia určite viac.
Prvá sezona
Zvonohlíky ma upútali už dávno predtým ako som mal možnosť ich získať. Prvý krát som sa s nimi stretol na jar v roku 2006 na burze v Senci. Predávali tam jeden pár. Majiteľ ich vlastnil štyri roky, vraj boli z dovozu. Ich cena nebola príliš vysoká, preto som sa rozhodol ich kúpiť. Po príchode domov boli umiestnené do veľkej voliéry o rozmeroch 3×3×2 metre (dך×v). Spoločnosť im robili motýliky červenouché, tygríčky bodkované, Zlatoprsky malé, astrildy vlnkované, panenky hnedoprsé, Kubánky malé a stehlíky pestré. V tejto spoločnosti sa zvonohlíkom bez problémov darilo dva týždne. Potom sa však samček dostal do toku a začal naháňať samčeka stehlíka. Preto boli premiestnený do inej voliéry. Do konca chovnej sezony trávili čas v spoločnosti amadín obojkových (Amadina fasciata) vo voliére o rozmeroch 3×1×2 metra (dך×v). Ako podklad na stavbu hniezda dostali prútený košík, ale o nič sa už nepokúsili. Koncom septembra preto boli premiestnené do menšej klietky na prezimovanie. Tak sa skončila prvá sezona.
Druhá sezona
V druhej sezone, poučený z tej minulej, som zvonohlíky umiestnil samostatne do rovnakej voliéry akú mali amadiny obojkové. Ale pre nedostatok priestoru som k nim umiestnil pár kubánok malých (Tiaris canora). Z obavami čo sa bude diať, som ich neustále sledoval. Našťastie zvonohlíci si kubánky takmer vôbec nevšímali. Jediné potýčky nastali pri krmení polozrelými klasmi prosa alebo mravčími kuklami pri odchove mláďat. Ale ako rýchlo začali tak aj prestali. V tejto sezone som dosiahol odchov prvých dvoch mláďat, išlo o pár.
Ďalšie hniezdenia
V roku 2008 som v apríli na burze v Čechách od istého českého importéra zakúpil druhý pár. Išlo o mladé vtáky ich perie ešte nemalo farbu typickú pre dospelé vtáky, ale pohlavie sa už určiť dalo. Po asi mesačnej aklimatizácii boli umiestnený do vonkajšej voliéry. Rovnakej ako mal prvý pár rok pred tým, ale aby som predišiel agresivite samcov, do voliéry medzi nich som umiestnil pár paneniek hnedoprsých (Lonchura castaneothorax). Po asi troch týždňoch od vypustenia začal samček z prvej páry tokať. Preletoval z konára na konár, trilkoval a po každom pristáti ostal napnutý ako struna. Po ďalšom týždni už samička sedela na znáške. Druhý pár začal s tokom v druhej polovici júna, v čase kedy prvý pár sedel na ďalšej znáške a mláďatá z prvého hniezdenia už prijímali potravu samé. V tento rok som odchoval celkovo deväť mláďat. Sedem mláďat od prvého a dve mláďatá od druhej páry. Tu som si všimol rozdiely pri krmení mláďat. Kým prvý pár z obľubou prijímal mravčie kukly a až potom sa pustil do polozrelého prosa, druhý pár prijímal iba polozrelé proso a mravčie kukly prijímal iba v obmedzenom množstve. Od tohto okamihu som odchovy dosahoval od oboch párov pravidelne každý rok. Zaujímavosťou bolo, že kým prvý pár odchoval v jednom roku mláďat 6–7 a druhý pár len 2–3 mladé, na druhý rok bola situácia opačná. Takýto vývoj pri hniezdení trval do roku 2010, kedy mi uhynul samček a neskôr aj samička z prvej páry. Zrejme na starobu. V tomto roku som si zložil náhradný pár. Samček bol môj odchov, samička bola z dovozu. Druhý pár prosperuje doteraz a každý rok odchováva mladé. V tejto sezone to je jediný pár ktorý vlastním. Zatiaľ sa žiadny odchov nepodaril, ale keď že času je ešte dosť, verím, že sa to zmení.
Na hniezdenie svojim zvonohlíkom ponúkam tradičné polobúdky s oddeliteľnou strieškou. Túto vždy odstránim. Pred umiestnením polobúdky do voliéry ju najprv vysteliem senom, na tomto základe si potom vtáci sami postavia umelecky vyzerajúce hniezdo z kokosových a sisalových vlákien. Občas pridajú aj nejaké to pierko.
Krmivo
Ako krmivo podávam zmes, ktorú si miešam sám. Pozostáva z nahého ovsa, bieleho prosa, senegalského prosa alebo moháru a lesknice. V poslednej dobe občas pridávam aj zmes semien č. 93 od Deli Nature, čo je zmes pre divo žijúce vtáky s vyšším podielom trávnych semien. Popri tom zvonohlíci ešte dostávajú zelené krmivo ako je šalát, púpava (smetánka), kuračka (ptačinec žabinec) a jablko. Pri odchove podávam ako odchovné krmivo už zmieňované mravčie kukly, polozrelé a naklíčené proso. Do vody vtákom pridávam Promotor (hlavne v zime), Acidomid a Mutavit. Vaječné škrupiny, sépiovú kosť a štrk na trávenie dostávajú celoročne.
Toľko o mojich skúsenostiach s chovom týchto žltých krásavcov.
Dúfam že v tejto době, kedy sa to papagájmi len tak hemží, sa nájdu aj ďalší chovatelia, ktorým učarovali tieto malé a farbami hýriace drahokamy, tak ako mne pred šiestimi rokmi.