Začiatky
Chovu exotického vtáctva sa venujem od siedmich rokov, keď som dostal prvý pár anduliek. Neskôr som sa začal venovať chovateľstvu rôznych druhov papagájov pochádzajúcich z Austrálie, Južnej Ameriky alebo Ázie, ktorým sa venujem doteraz. Posledných päť rokov ma do značnej miery oslovilo chovateľstvo plodožravého a hmyzožravého vtáctva, pretože ma zaujal ich odlišný spôsob kŕmenia ako aj hniezdenia, ktorý je pre toto vtáctvo typické. Raz som na internete natrafil na jeden inzerát, kde ponúkali pár leskoptev purpurových, po prečítaní inzerátu som neváhal a na druhý deň som navštívil tohto chovateľa. Purpurky ma natoľko očarili, že som si ich hneď aj priviezol domov.
Purpurky a turaká
Vtáky som po príchode umiestnil do voliery, ktorú už obývali turaká fialové (Musophaga violacea). Po ich vpustení do voliéry všetko prebiehalo dobre. Vnútorná časť voliéry má rozmer 2,8×2×1,1 m (d×vך) a vonkajšia časť 3×2×1,1 m. Do vnútornej časti voliéry som purpurkám umiestnil búdku, ktorá bola po korelách, mala rozmer 20×20×35. Búdku som vystlal senom a po umiestnení búdky začali mať purpurky o ňu hneď záujem a začali si ju hneď obkukávať. Spočiatku prebiehalo všetko dobre, ale nikto nepredpokladal, že tú istú dobu začnú hniezdiť aj turaká a tak začali medzi nimi menšie nezhody. Asi po týždni bojov a šarvátok som sa rozhodol, že ich asi bude lepšie od seba rozdeliť, ale nakoniec sa situácia upokojila a všetko prebiehalo tak ako predtým. Po týždni bojov sa purpurky začali venovať úprave búdky, ktorú si zvnútra povystielali lístkami bazy, ktorá je vysadená vonkajšej časti voliéry.
Hniezdenie
O štyri dni neskôr som si všimol, že samičku leskoptevi purpurovej vôbec nevídať vonku, tak som sa rozhodol, že skontrolujem búdku. Po skontrolovaní búdky som bol milo prekvapení, že samička už sedela na jednom vajíčku tmavo zelenej farby. Ďalšiu kontrolu som zopakoval asi o štyri dni, na moje veľké prekvapenie už v búdke boli znesené ďalšie dve vajíčka. Samička vždy po mojom príchode do voliéry opustila búdku, tak ďalšiu kontrolu som už nechcel vykonať, nech ju zbytočne neruším. Presne za štrnásť dní sa začalo z búdky ozývať malé pípanie, po skontrolovaní hniezda sa v ňom nachádzalo jedno úplne holé mláďa, ktoré na sebe nemalo žiadne prachové perie. Zhruba za ďalšie štyri dni sa vyliahli ďalšie dve.
Krmenie mláďat
Purpurky kŕmili svoje mladé predovšetkým živou potravou, ktorú tvorili prevažne 90 % cvrčkovia a 10 % múčne červy v intervaloch každé tri hodiny asi po 25 kusov, ktorým som obtrhával zadné nožičky. Cvrčky som podával ráno o 7, 10, 13 a 16 hodine, poslednú dávku som dával o 19:30 hodine, keď som prichádzal z roboty. Keďže mám zamestnanie, kde pracujem od rána do večera, som prichystal cvrčky do plechoviek a poprosil som otca, aby ich kŕmil v daných intervaloch, za čo sa mu chcem aj poďakovať, pretože bez jeho pomoci by sa mi odchov možno ani nepodaril. Postupom času, ako mladé rástli, tak som dávku zvýšil na 30 kusov. Ďalšiu časť ich stravy tvorilo ovocie, ktoré som podával turakám, no najviac im chutili jablká a nektarinky. V ďalších dvoch miskách som im namiešal 1:1 Orlux Tropical Patee Premium – Orlux Uni Patee, k tomuto som ešte primiešal granule F 16, ktoré ale moc nebrali, skôr brali granule T 16, ktoré boli určené pre turaka. Skúšal som dávať nastruhanú mrkvu spolu s tvarohom, ale to odmietali brat a v tých veľkých teplách sa to dosť rýchlo kazilo.
Krúžky
Mláďatá rástli dosť rýchlo, dvanásty deň som ich okrúžkoval. Keďže som nevedel, akým krúžkom ich mám označiť, a v knižkách ani časopisoch som našiel málo informácií, dokonca aj na burze mi nevedeli poradiť, tak som dvoch okrúžkoval priemerom 5,5 a jedno 6.
Po opustení búdky
V 21. dni začali mladé opúšťať búdku. Zaujímavé bolo, keď mladé opustili búdku, tak ich dospelé prestali kŕmiť, lepšie povedané mladé odmietali brať cvrčky, tak ich kŕmili len múčnymi červami. Mlade po opustení búdky sa podobali na dospelé, len mali tmavú dúhovku a matne perie. Dospelé ich ešte prikrmovali zhruba dva týždne po opustení hniezda. O mesiac neskôr som mláďatám odobral vzorku krvi za účelom zistenia pohlavia, kde sa zistilo, že mám jedného samčeka a dve samičky. Mladé mám doteraz spolu s chovnou parou, aj keď je známe, že sú dosť agresívne, ale ja som žiadnu agresivitu nespozoroval. Asi preto, že už do ďalšieho hniezdenia sa para nechystala. Purpurky sú vtáky, ktoré by som odporučil aj začínajúcim chovateľom, ale je potrebné, aby mali vtáci vyhovujúce podmienky, a taktiež je dobré, aby mali dostatočne veľkú aspoň sčasti zarastenú voliéru. Určite vám budú robiť len radosť, pretože ich prekrásne melodický spev nebude obťažovať vás ani vašich susedov.