Chov forpusov okuliarnatých
Aj keď je doba veľkého množstva informácií dostupných z internetu, chýba na trhu viacej odbornej literatúry o forpusoch. Forpusy sú spomenuté v knihách od týchto autorov: M. Vašíček – Papoušci Latinské Ameriky, Karl Heinz Spitzer – Sperlings Papageien, Matthew M. Vriend – The Parrotlet Handbook, alebo v lexikónoch Thomas Arndt – Lexikon der Papageien a J. M. Forshaw – Parrots of the World.
Anglicky: Spectacled Parrotlet
Nemecky: Augenring-Sperlingspapagei
Holandsky: Ooringdwergpapegaai
Druh
Forpus conspicillatus
(Lafresnaye 1848)
forpus okuliarnatý
Forpus conspicillatus conspicillatus (Lafresnaye 1848)
forpus okuliarnatý panamský
Forpus conspicillatus metae
(Borrero a Camacho 1961)
forpus okuliarnatý metský
Forpus conspicillatus caucae
(Chapman 1915)
forpus okuliarnatý caucaský
Opis a farba
Malé zavalité papagáje veľkosti 13 cm, s pevným postojom a s chvostom postupne zužujúcim sa do špičky. Samec má čelo, temeno hlavy a líca tyrkysovej farby, smerujúcej ale viacej do zelena. Typický je výrazný modrý očný krúžok, podľa ktorého bol tento druh pomenovaný. Zadná časť hlavy, krk, chrbát, krídla a horná strana chvostu sú tmavozelené, ručné letky a kostrč kobaltová modrá. Samica je celkovo matnejšia a svetlejšia. Kostrč na rozdiel od samca je svetlozelená, chýbajú všetky modré časti operenia, ktoré sú u samca. Prsia a brucho sú svetlozelené. Očný krúžok je smaragdový zelený. Pohlavie mláďat sa dá ľahko určiť už vo veku 30 dní v hniezdnej búdke. Samček má modré znaky na krídlach a kostrči. Mláďatá sa operením podobajú rodičom, celkovo sú ale bledší. Podrobnejšie na kresbách v knihe: J. M. Forshaw – Parrots of the World.
Výskyt v prírode
Východná Panama, stredná a severná Columbia až po hranice Venezuely. Pozdĺž toku rieky Meta, v spodnom údolí Cauca, východná a západná strana pohoria Perija, stredné aj vyššie údolia Magdalena, na juhu okolo Nevado de Huila.
Život v prírode
V prírode sa dajú sledovať malé rodinné kŕdle od 4 do niekoľko desiatok jedincov, letiacich za potravou. Tvoria spoločenstvá silných párových zväzkov, väčšinou rodičov s odchovom. Zdržujú sa v blízkosti zdrojov potravy, ktorou sú rozsiahle savany s hustými kríkmi, okraje lesov a pastviny s množstvom semien divokých tráv, radi ohrýzajú vetvičky stromov a kríkov, hlavne majú radi púčiky kvetov. Vyhľadávajú bobule a ovocie aj poľnohospodárske plodiny, radi navštevujú najmä dozrievajúce ryžové polia. Škody spôsobené na poľnohospodárskych plodinách sú aj pri väčšom výskyte forpusov menšie, ako spôsobujú väčšie druhy vtákov. Hniezdna sezóna prebieha po pároch od januára do apríla, počas obdobia sucha. Zahniezdia v otvorených lesoch a ich okrajoch, tropických a subtropických oblastiach až do nadmorskej výšky 1 600 m. Prirodzené hniezda sú dutiny v odumretých konároch a stromoch, ale aj vo vŕbových stĺpoch tvoriacich oplotenie pre dobytok. V blízkosti ľudských obydlí využívajú na hniezdenie povaly a diery v stavbách.
Povaha
Sú veľmi inteligentný, spočiatku nedôverčiví malí papagáji. Postupne sa stávajú zvedaví a nebojácni. Sú, podobne ako aj ostatné papagáje rodu forpus, veľmi teritoriálny a nepriateľskí k ostatným papagájom, ale aj k iným domácim zvieratám. V dobrej opatere sa dožívajú až 15 rokov.
Chov v zajatí
Podľa dochovaných záznamov sa prvé Forpus conspisillatus doviezli do Európy v 60. rokoch minulého storočia. Pre chov je vhodná bedňová klietka o dĺžke 80 až 100×40×40 cm, hniezdna búdka 15×15×30 cm, ale aj kratšia, ležatého, ale môže byť aj zvislého vyhotovenia. Veľkosť priemeru vletového otvoru je 5 cm. Na podstielku môže byť použitá zmes hoblín a štiepok, používal som aj ihličie zo smrekovca opadavého, ale aj hobliny zmiešané s rašelinou.
Samica si vždy hniezdo upraví a väčšie kúsky podstielky podrví silným zobákom. V hniezdnej búdke mám aj prepážku podobne ako pri forpusoch sivokrídlych. Podstielku vymieňam po každom odchove za novú. Raz ročne búdky vyčistím a vydezinfikujem (Bio-Kill, Virkon S).
Výbavu klietky tvoria dve bydielka rôznych priemerov. Jeden je z bazy čiernej a druhý je z liesky. Obmenou býva aj bidielko z ovocných drevín a brezy. Denne im podľa možnosti nosím prútiky z vŕby a ovocných stromov. Skoro na jar radi oberajú púčiky, ale aj rozvíjajúce sa kvety týchto prútikov. Dno klietky je pokryté bukovou štiepankou, pre zabezpečenie hygieny chovu. V každej klietke mám sépiovú kosť a grit z morských mušlí. Vodu v napájačke mením denne, nakoľko niektorí jedinci si do nej s obľubou nanosia rôznu potravu a aj piesok. Pri letných teplotách to rýchlo začína kvasiť a dôsledky by boli katastrofálne. Doporučujem misky a napájačky vždy dobre očistiť a dezinfikovať. Keď podávam v potrave aj med, zvyčajne sa na nerezových miskách prilepia zbytky medu a potravy. Tieto treba bezpodmienečne odstrániť. Denne kontrolujem v klietkach zbytky mäkkej potravy, ktoré môžu byť zdrojom nákazy baktériami a pliesňami (ovocie, zelenina, naklíčené semená). Túto nespotrebovanú potravu je nutné odstrániť, hlavne počas horúcich letných dní. Raz týždenne pridávam k potrave aj suché biele pečivo alebo diétny suchár. S prípravou na hniezdenie začínam až vo veku 16 mesiacov. Dospelé vtáky rozdelím do nepríbuzných párikov. Nikdy som sa ani nepokúšal v našich zemepisných polohách s vonkajším chovom. Chovné páry začínam pripravovať podávaním naklíčených semien, doplním strúhanou mrkvou a jablkom. Postupne začnem pridávať aj hotovú vaječnú zmes s medom. Keď samček skontroluje vhodnosť hniezdnej búdky, pozýva na obhliadku aj samičku. Potom nasleduje párenie, ktoré trvá 1 až 2 minúty. Samica znáša biele vajíčka v počte 4 až 6 kusov. Samica pevne zasadne na znášku po druhom znesenom vajíčku. Samček ju kŕmi a zdržuje sa v búdke. Inkubačná doba je 21 dní. Mláďatá sa liahnu slepé, pokryté sú jemným páperím. Vidieť začínajú na 8. deň. Krúžkujem ich od 14. dňa, krúžkom 4 alebo 4,2 mm, najlepšie tmavej farby. Prvé dva týždne podávam vaječnú zmes s hmyzom, ovsenými vločkami a s medom, vlhčená je nadrobno strúhanou mrkvou a jablkami. Po operení im ponúkam aj zmes z varenej ryže so strúhanou mrkvou, doplnenou ovocím a granulami B14 od Versele Laga. Obsah vitamínov je celoročne rôzny, preto ak mám dostatok vlastných zdrojov ovocia a zeleniny, tieto im poskytujem čo najdlhšie. V jesennom období dopĺňam aj plody jarabiny a arónie, celoročne všetky bobuľové plody. Mimo hniezdnu sezónu podávam hotovú zmes semien bez slnečnice Deli Nature č. 68 a špeciálnu zmes pre forpusy od Versele Laga.
Všetky mláďatá po vyletení nechávam aj mesiac spolu s rodičmi. Ponúkam im klásky senegalu, aby sa naučili čím skôr samostatne prijímať pestrú potravu. V letnom období, keď nočné teploty nepoklesnú pod 10 °C, nechávam ich vo vonkajšej voliere, kde im nosím viazanice lúčnych tráv, ale aj konáriky z brezy a vŕby. Tie im slúžia ako pomôcky na lezenie a ľahšie pristávanie pri prvých letoch za rodičmi. Pre starostlivosť o zobák je dôležité denne zabezpečiť čerstvé vetvičky na ohryz, lebo sa z nudy púšťajú aj do ohrýzania drevených a plastových častí chovných zariadení. Tento druh je z môjho pohľadu zo všetkých forpusov najviac rodinne založený. Už desaťročie sa teším z pohľadu na rodičov s odchovom, ako pekne sedia na bydielku a hrejú sa na slnku. Aj keď už samica začala s druhou znáškou, mláďatá nocovali v búdke s rodičmi ešte dva týždne bez prejavov agresie.
Samec vždy stíhal nakŕmiť samicu, ale aj žobrajúce najmenšie mláďa. Preto ich je dobré nechať hniezdiť len dvakrát do roka, aby sa počas leta zregenerovali na slnku a čerstvom vzduchu.
Kvalitná potrava
V mojom chove sa pokúšam zabezpečiť čo najčistejšiu a najprirodzenejšiu potravu. Ako najvýhodnejším a najekonomickejším riešením je podávanie nabobtnaných a naklíčených semien. Ďalej vysvetlím rozdiel týchto procesov:
Klíčenie: je prechod od latentného života embrya v semene do aktívneho života. Klíčenie semien nastáva po prerušení ich latencie súvisiacej s odvodnením protoplazmy. Preto klíčenie semien začína prijatím vody do semien (nabobtnanie) a potom sa zosiluje dýchanie a stupňuje sa enzymatická aktivita v semenách. Vonkajším prejavom začiatku klíčenia semien je rast radikuly (korienka) prasknutou testou (osemením). Zvýšená rýchlosť dýchania pri klíčení semien je nevyhnutná, pretože sa pri ňom spotrebúva značné množstvo energie. Sú mobilizované rezervné látky uložené v zásobných pletivách semien (v endosperme, resp. klíčnych listoch).
Bobtnanie semien je proces fyzikálny a nabobtnané semeno, pokiaľ nezačalo vlastné klíčenie, môže byť opäť vysušené bez toho, aby sa klíčok poškodil. Preto rast klíčnych rastlín zo semien nabobtnaných vo vode a potom vysušených je rýchlejší ako rast rastlín zo semien suchých, predtým nezbobtnaných.
Teplotné optimum klíčenia je pri rastlinách z našej oblasti medzi 25 a 28 °C, maximum medzi 30 a 40 °C, pri teplomilných rastlinách je optimum medzi 30 a 35 °C, maximum 40 °C a viac.
Časté otázky
Chovatelia sa pýtajú, či je vhodnejšie semená nabobtnať, alebo klíčiť? Výsledný produkt oboch procesov je vždy výhodnejší než ponúkať celoročne suché semená. Na klíčenie používam len čisté semená, najčastejšie DN č. 33 alebo Avicentra na klíčenie. Semená prepláchnem vodou, vložím do väčšej zaváracej nádoby a až do vrchu zalejem studenou vodou. Odložím ich na 24 hodín do chladničky. Na druhý deň ich vyberiem a uložím na teplé miesto, kde ich nechám klíčiť ďalších 24 hodín. Potom semená dôkladne prepláchnem a rozdelím do misiek. Podávam len také množstvo, ktoré v priebehu pár hodín stihnú vtáci skonzumovať. Zvyšné semená odstránim, aby som zabránil tvorbe kvasiniek a pliesni. Niektorí chovatelia používajú moderné prípravky v procese klíčenia na potlačenie nebezpečných patogénov a možnej infekcie (Citrex, Virkon S, F10, atď.).
Počas odchovu mláďat pridávam naklíčené semená do vaječnej miešanky. Zloženie je rôzne, podľa dostupnosti sezónneho ovocia a zeleniny. Pokiaľ si pripravíte väčšie množstvo vaječnej miešanky, zmes môžete rozdeliť na jednotlivé dávky a zamraziť. Je to výhoda pri chove väčšieho počtu vtákov a pri nedostatku času denne pripravovať čerstvú zmes. Doporučujem zmes podávať rozmrazenú pri izbovej teplote. Počas mojej neprítomnosti v chovnom zariadení podávame vaječnú zmes vlhčenú medom, doplnenú malými kockami jablka a mrkvy. To zvládnu pripraviť aj rodinní príslušníci.
Teplota
Veľkú pozornosť doporučujem venovať teplote v chovnom zariadení a vlhkosti vzduchu. Teplotu udržujem od 20 v zime do 25 °C v lete a vlhkosť medzi 60 a 80 %, podľa ročného obdobia. Vtáci sa dajú postupne ľahko prispôsobiť aj nižším teplotám. Sú však aj chovatelia, čo majú problém túto teplotu zabezpečiť a myslia si, že forpusov môžu chovať spolu s Austráliou. Minimálna teplota na prezimovanie je 10 stupňov! Doporučujem ju však udržať na 15 stupňoch! Väčšinu nadšencov potom odradí od ďalšieho chovu prvá faktúra za elektrickú energiu. Podobne je to aj s osvetlením. Ideálne je zabezpečiť dostatočné množstvo denného svetla. V bedňových klietkach im v zime svietim minimálne 12 hodín s LED svetelným pásikom, v nočných hodinách mám v miestnosti orientačné LED studené svetlo. Nikdy som netvrdil, že chov týchto vtákov je lacná záležitosť. A vyžaduje aj dostatok času, ktorí je nutné im venovať. Často sa záujemci o kúpu forpusov čudujú cene, za ktorú sa ponúkajú vzhľadom na ich veľkosť. Porovnávať ju s cenou väčších papagájov z Austrálie je ale totálny nezmysel. Veľa času venujem sledovaním novo zostavených párov, pozorovaním zakúpených vtákov v karanténnej klietke (ich zdravotný stav a správanie). Pokiaľ ich denne dokážem sledovať aspoň dve hodiny, tak z pozorovania zistím všetky ich potreby a dokážem posúdiť, či je všetko v poriadku. Mláďatá okuliarnatých forpusov si rýchlo zvykajú aj na nové prostredie po odstavení od rodičov. Vždy sa však zdržujú v rodinných zväzkoch a chránia si svoje bydielko pred prípadným votrelcom.
Zdravotné problémy
Forpus je načeperený a posedáva sám na jednom mieste, neprijíma potravu – nastal problém. Na takýchto vtákov často zaútočia obyvatelia klietky. Vtáci inštinktívne odháňajú chorého jedinca od vody a krmiva. Ak sa včas neoddelí, môžete ho nájsť s krvavou hlavou a s dierou v chrbte. Počas mojej dlhej chovateľskej praxe sa mi podarilo niekoľko chorých forpusov vyliečiť a zachrániť. Veľa chovateľov sa bojí tak malé papagáje liečiť antibiotikami a veľmi často je zistený stav ochorenia už pokročilý a liečba je väčšinou neúspešná. Na liečenie som používal antibiotické prípravky a probiotiká po konzultácií s veterinárnym špecialistom alebo podľa odborných prednášok venovaných okrem chovu rôznych papagájov aj veterinárnej starostlivosti, na ktoré chodím každoročne do Kálnice pri Novom Meste nad Váhom. Tieto pravidelné semináre sú možnosťou získania odborných vedomostí, ale aj dobrých kontaktov s poprednými českými a slovenskými chovateľmi.
Choré forpusy umiestňujem do liečebne – malej klietky z plastu, kde zdroj tepla zabezpečujú dva kusy halogénovej žiarovky s výkonom 10 watt / 12 voltov. Tu po dobu 7 dní podávam roztok s antibiotickými prípravkami. Odhadnúť dávkovanie liečiv pre tak malé papagáje je veľmi náročné. Roztok pripravím podľa odporúčania výrobcu preparátu ako pre väčšie druhy vtákov a skladujem to v chladničke. Niekedy je dobré liečivo podať v dokrmovacej kaši, osvedčila sa mi NutiBird 19, ale aj 21. Ako diétnu potravu ponúkam senegalské klasy. Keď počujem praskot semien, viem, že sa podarilo vtáka zachrániť. Po podaní antibiotík pridávam do kŕmnej dávky probiotické prípravky na obnovenie črevnej flóry. Preliečených jedincov nechám zosilnieť a po mesiaci ich vraciam do chovu. Druhou častou diagnózou sú poranenia chodidiel po vzájomných súbojoch. Najčastejšie to končí chýbajúcim článkom s pazúrikom alebo časťou chýbajúceho operenia na hlavách bojovníkov. Tieto rany sú menej nebezpečné a forpus sa rýchlo vráti do kondície.
Krotký papagáj
Mláďatá sa dajú ľahko vycvičiť na domácich maznáčikov. Napodobňujú rôzne zvuky a niektorí samci zvládnu aj pár slov. Mám aj samčeka, čo verne imituje spev kanárika. Pre ich veľké množstvo energie je dobré im dať do klietok predmety na zábavu. Často tam sú rôzne hračky z dreva a kože, rebríky a hojdačky, zvončeky a plastové loptičky. Vzhľadom na ich silu v zobákoch treba voliť hračky pre väčšie druhy (korela, rozela).
Chovný materiál
V súčasnosti je forpusov okuliarnatých odchované dostatočné množstvo aj medzi členmi forpus–klubu. Zaráža ma však skutočnosť, že ich pomerne hodne ubudlo v Holandsku, kde som si chcel zadovážiť niekoľko kusov do svojho chovu a dozvedel som sa, že už ich holandský chovateľ nechová. O úspechu členov forpus–klubu svedčí aj fakt, že ich vystavujeme na špeciálnych výstavách forpusov a už ich ponúkame aj na burzách v Nemecku a Holandsku, často v lepšej kvalite, ako ich ponúkajú domáci chovatelia.
