Moje skúsenosti s amazonkom modrohlavým a jeho odchovy
Amazonky som umiestnil do pivničných priestorov v rodinnom dome, kde mali voliérku o rozmeroch 200×180×110 cm (d×vך), s možnosťou výletu von. Bolo to na prelome zimy a jaru, čiže nestále počasie. Pri aklimatizovaní som im radšej zvýšil teplotu na 22 °C, zhruba na jeden mesiac. Prispôsobili sa pekne. Mierne šero v pivnici im tiež vyhovovalo.
Skúšal som rôzne druhy suchých krmív. Napokon som zostal pri Deli Nature 64 a k tomu prikladám samostatnú misku na proso s lesknicou. Dostávajú aj ovocie, zeleninu a to, čo práve dá naša malá záhrada a ročné obdobie.
Prvá znáška
Predčasom som si prichystal búdku pre žakov so základňou 35×35 cm a výškou 65 cm. No, skúsil som ju zatiaľ ponúknuť amazonkom. Milo ma prekvapili, keď sa im zapáčila a nasťahovali sa do nej. Dokonca chodili do nej aj spávať.
Zhuba v štvrtom roku sa amazonky začali správať trocha inak. Boli hlučnejšie, častejšie navštevovali búdku. Samička v nej zostávala dlhšie aj napriek tomu, že som ich nevidel páriť sa ani sa kŕmiť.
Po dvoch týždňoch som našiel znesené prvé vajíčko, ale nedával som mu veľké šance. Až neskôr k večeru som spozoroval párenie. A to sa mi už zlepšila nálada. Ukázalo sa, že moja dôvera v to, že je to pár, sa predsa len potvrdila aj bez testu DNA.
Po troch dňoch zniesla samička ďalšie vajce. Nevšimol som si však, kedy presne zasadla. Či hneď od prvého, alebo až od druhého vajíčka. Zostávala stále v búdke, a tak som to mohol len predpokladať. Každý tretí deň znášala ďalšie vajíčko – celkovo štyri kusy. Neskrýval som svoju radosť. Zhruba po siedmych dňoch od znesenia posledného vajíčka som ich všetky skontroloval presvietením. Moja radosť pretrvávala, všetky sa ukázali ako oplodnené.
Na moje kontroly búdky si vtáky celkom zvykli. Pri kŕmení samička buď na krátko vyletela, alebo som vystihol, kedy je vonku, a skontroloval som búdku vtedy. Vajíčka bývajú niekedy rozbité alebo porozhadzované po búdke. No moja samička bola vzorná. Po kontrole opäť pekne zasadla na znášku. Samček strážil na blízku a nikdy nebol ku mne agresívny. Na noc spával pri samičke v letovom otvore búdky.
Liahnutie
Približne po tridsiatich dňoch som chodil už nervózny, prečo sa ešte neliahnu. Kontroloval som vajíčka priložením k uchu a začul pípanie. Dostal som strach, že sa nemôžu vyliahnuť. Zlá vlhkosť, príliš tvrdá šrupina … Všeličo mi lietalo hlavou.
Ďalší deň mi spadol kameň zo srdca. Našiel som dve čerstvo vyliahnuté, ešte mokré mláďatká. Ďalšie mladé o dva dni a po troch dňoch posledné, štvrté.
Teraz už bolo jasné, že na prvom vajíčku nesedela vôbec, hoci sa zdržiavala v búdke.
Kŕmenie
Rodičia chovali pekne, kŕmili starostlivo. Dostávali klasickú vaječnú, doma robenú zmes, naklíčenú slnečnicu, namočené, štyri až päť minút povarené strukoviny, namočené a vystískané suché rožky, rôzne ovocie, zeleninu, mliečnu kukuricu v klasoch. Ale aj zelené kŕmenie – šalát, púpavu, rôzne druhy tráv.
Mal som však obavu, že rodičia môžu prestať kŕmiť, preto som mladé po dvadsatich piatich dňoch odobral a dokrmoval ručne. Pekne si zvykli na dokrmovaciu zmes „Kaytee“ a postupne som pridával mixované predvarené strukoviny, niekedy aj drvené granule.
Ďalšia sezóna bola obdobná s tým rozdielom, že som sa rozhodol nechať mladé pod rodičmi. Pára kŕmila bez problémov a teraz som sa uistil, že by určite odchovala aj prvý rok.
Nové voliéry
Takto sa opakovali aj sezóny rokov 2011, 2012, ale vždy o mesiac neskôr. Takže napokon mi hniezdili až v septembri. Nakoľko však boli v pivničných priestoroch a nie vonku, nevadilo mi to. Lenže človek je tvor nepoučiteľný a stále chce niečo nové a lepšie.
Pred dvoma rokmi som začal realizovať prestavbu vonkajších voliér, ktoré som mal predtým pre „Austráliu“. Urobil som z nich nové, pre „Amazóniu“. Sú svetlejšie, s výletmi klietkového typu 1×1×1 meter a zimoviskom 3×2×1 meter. Čiže z môjho pohľadu oveľa lepšie podmienky pre chov. Na jar 2013 som sem s veľkým nadšením amazonky presťahoval.
Lenže … Zmena prostredia, výkyvy tohoročného jarného počasia a možno ďalšie faktory sa pričinili o to, že mi uhynul chovný samček. A bolo po radosti. Nechal som si teda mladé, výmenou zostavím nepríbuzné páry, obrním sa trpezlivosťou a budem čakať niekoľko rôčkov. Našťastie chov papagájov beriem ako koníček, takže žiadna tragédia. Iba ľútosť nad živým tvorom a zdvihnutý prst nad prehnanou ľudskou iniciatívou. Príroda nám dáva stále najavo, že jej zákony a pravidlá človek len tak rýchlo neprekabáti.
