Ako prvú som si v roku 2001 kúpil samičku ary severy, do ktorej som sa na prvý pohľad zamiloval. Bola odchovaná pod rodičmi. Postupne však skrotla a bola nebojácna, ale nie prítulná. Po troch rokoch sme jej začali zháňať partnera a skúšali vytvoriť chovnú páru. Podarilo sa nám kúpiť už dospelého samčeka, ktorému uhynula samička.
Kŕmenie sme prispôsobili aram malým, osvedčilo sa mi krmivo od firmy Versalage–Fruit. Vtáky neboli prieberčivé, brali všetko ponúkané ovocie, zeleninu, naklíčenú slnečnicu a rôzne druhy tráv.
Po roku v spoločnej voliére v pivničných priestoroch o rozmeroch 120×180×200 cm (š.×v.×d.) a vonkajšom výlete 120×120×150 cm sa na jar začali správať trocha agresívnejšie. Samček bol zrejme z odchytu, pretože bol plachejší. Držal si od nás odstup, bolo vidieť, že je našopurený, nervózne chodil po bidle a občas oň ťukal zobákom. Samička bola v tom čase tiež agresívnejšia, skákala do nás, ďobala a dokázala bojovať aj so samotnou rukavicou. Ale nakoľko bola zvedavá, dala sa ľahko odlákať a manipulácia bola jednoduchšia.
Hniezdenie
Po dvoch či troch týždňoch zniesla prvé vajíčko, z čoho sme mali veľkú radosť. Búdku o rozmeroch základne 30×35 cm a o výške 65 cm bolo možné bez problémov kontrolovať, nakoľko bola zavesená v kŕmnej chodbe. Pri kŕmení samička vždy vyšla von, takže sa dalo do búdky nakuknúť. Na tretí deň mala už druhé a za ďalšie tri dni tretie vajíčko. Približne po šiestich dňoch som ich skontroloval presvietením, ale všetky boli čisté. Aby si samička zvykala, že má na nich sedieť celú inkubačnú dobu, ponechal som ich tam a sledoval, či bude sedieť až do konca. Na naše prekvapenie, o vajíčka sa starala vzorne. Otáčala ich, sedela ako prikutá, len nič z toho. Ale ako sa hovorí – trpezlivosť ruže prináša. Po 25 dňoch som samičke vajíčka zobral a domnieval sa, že je po sezóne. No ona po mesiaci znova zasadla a v hniezde sa postupne objavili tri vajíčka! No scenár sa opakoval – čiže čisté. Tentokrát som ich vzal skôr, nech sa netrápi zbytočným sedením. Nakoľko v druhej voliére kŕmili svoje mladé amazonky, prilepšoval som aj aram o vaječnú zmes a rôzne dobroty.
Mali teda chvíľku útlm. Na jeseň začali byť znovu hlučnejšie, dokonca som zbadal, ako sa skúšajú páriť. Za 2–3 týždne samička začala chodiť znova do búdky. Opäť zniesla celkovo tri vajíčka, z čoho boli dve oplodnené. Keď sa vyliahli dve mláďatká, radosť bola veľká. Postupne sme začali zvyšovať kŕmne dávky pre mladé s doma robenou vaječnou zmesou, nastrúhanou mrkvou, strúhankou, ovsenými vločkami, popučenými piškótami, na kocky pokrájaným jablkom a slzou medu. Všetko zmiešané s priemyselnou vaječnou zmesou Orlux. Dostávali častejšie aj vlašské orechy, bola to ich obľúbená dobrota.
Odchov mláďat
Rodičia sa o ne starali dobre, mladé rástli ukážkovo. Samček zo začiatku kŕmil len samičku a až neskôr začal aj mladé. Na pätnásty deň som ich okrúžkoval krúžkom 9,5. Obaja rodičia sa zdržiavali v búdke aj na noc, spávali všetci spolu. Niečo sa mi ale na mladých nezdalo. Keď im vyšli prvé klíky a aj pierka na krídlach boli už veľké, hlava bola stále holá. Zistil som, že jeden z rodičov ich „oberá“, a každý deň to pokračovalo viac a viac. Preto sme sa rozhodli už tridsaťdňové mladé odobrať na ručné dokŕmenie. Kŕmiť sme začali štyrikrát denne malou lyžičkou, ktorú som narýchlo upravil kombinačkami. Zmes na ručný odchov Kaytee sme si požičali od kamaráta. Postupne sme do kaše pridávali uvarenú strukovinu, rozmixovanú na kašu. Zvlášť sme mixovali vlašské orechy s granulami P19 Nutribird, ktoré sme tiež pridávali do pripravenej kaše.
Bolo to o to horšie, že sme vtedy ešte nemali žiadnu skúsenosť s ručným odchovom. No spolu s manželkou, knižkou o ručnom odchove a s kamarátom na telefóne sme to zvládli. Veď všetko je raz prvýkrát.
Boli to už veľké mláďatá, a keďže sme robili s nimi opatrne, výborne sa prispôsobili. Vychovali sme ich v krabici od topánok a zohrievali sme ich pri radiátore.
Ďalšie sezóny
Či už mladé, alebo staré ary nám roky robili radosť. Každú jeseň zahniezdili a mali pravidelne 2–3 mláďatá. Jeden rok zniesla samička štyri vajíčka a všetky boli oplodnené. Aj sa vyliahli, no keďže bol medzi nimi veľký odstup, posledné mladé po piatich dňoch prestali kŕmiť a uhynulo.
Každý rok sa v mojom chove, až na malé výnimky, odohral rovnaký scénar. Viackrát sa stalo, že pára hniezdila dvakrát ročne. Bolo to zrejme preto, že som jej musel skôr odobrať mladé kvôli „oberaniu“ peria. Pre samičku to nebolo najlepšie, ale veľmi som nemal na výber.
Ďalšiu sezónu zahniezdila ako obvykle, odobral som tri mladé. Potom znovu zahniezdila a zasa mala tri vajíčka. Vyliahlo sa však iba jedno mladé. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Rodičia kŕmili veľmi dobre a búdku som opatrne kontroloval každý deň. No jedného dňa mi bez najmenších príznakov choroby uhynula samička. Mladé sme odobrali – malo 10 dní. Vychovali sme z neho veľkého mazlíčka, ale nevhodného do chovu.
Zvláštnosť v mojom chove bola tá, že z toľkého počtu odchovaných mláďat boli len traja samčekovia. Aj v súčasnosti je na trhu samčekov stále nedostatok.
Na záver
Momentálne nechovám žiadne ary, ale nakoľko som prerábal voliéry, plánujem rozšíriť chov aj o niektoré z druhov malých ar, medzi ktorými nebudú chýbať ani ary severy.
Na záver by som chcel poďakovať všetkým, ale najmä dvom kamarátom chovateľom, Martinovi Jančimu a Petrovi Meškovi, že mi pomohli, či už pred rokmi pri prvej kúpe papagájov, ale aj odbornými radami spojenými s chovom.