Chov prírodných foriem vtákov – 4. časť Štandard prírodnej andulky
V chove prírodných foriem je preto nutné pre jednotlivé druhy, najmä pre tie, ktoré sú ohrozené domestfikáciou, vytvoriť osobitné štandardy. Štandardy by mali vychádzať z popisu a meraní exemplárov z voľnej prírody, ich fotografií a údajov z pôvodných literárnych prameňov. Kvantitatívne charakteristiky (veľkosť, rozmery častí tela, hmotnosť) by mali byť v štandarde definované vždy ako interval od–do. Štandard musí zahŕňať variabilitu jednotlivých znakov, tak ako je to vo voľnej prírode. Stratu variability, uniformitu vlastností je pri chove prírodných foriem nutné z hľadiska chovných cieľov – na rozdiel od klasického štandardu – považovať nie za prednosť, ale za nedostatok. Pri hodnotení sa musia vždy brať do úvahy okrem exteriéru (fenotyp) aj reprodukčné schopnosti a genetická hodnota (genotyp). O každom jednotlivcovi by sa mala viesť evidencia vrátane rodokmeňa a záznamov výsledkov všetkých hodnotení. Hodnotenie – bonitácia – sa nemôže realizovať na výstavách, ale priamo u chovateľa. Pri chove kŕdľových vtákov – ako sú aj andulky – je potrebné vykonávať pravidelnú bonitáciu 1× ročne pred chovnou sezónou až do etapy stabilizovaného chovu. Neskôr v etape stabilizovaného chovu vo veľkej populácii je možné pri zaraďovaní do chovu použiť náhodný výber a bonitovať len v prípade podozrenia, že sa frekvencie aliel v populácii menia. Pri chove iných druhov vtákov, ktoré nemožno chovať kŕdľovým spôsobom, je pravidelná bonitácia nevyhnutná vždy. Je základom pre zostavovanie nových chovných párov a pre výmenu chovného materiálu v rámci celej populácie lokalizovanej u viacerých spolupracujúcich chovateľov.
Navrhované kritériá
1. Pozícia – exteriér
• Telesný rámec (dĺžka tela, dĺžka krídla, dĺžka beháka, dĺžka zobáka, dĺžka chvosta, hmotnosť). Nedostatkom je príliš veľký, alebo príliš malý telesný rámec, t. j. miery, ktoré sú mimo určený interval. Pri hodnotení populácie by variabilita jednotlivých znakov mala zodpovedať normálnemu Gaussovmu rozloženiu hodnôt s maximálnym výskytom hodnôt okolo priemeru a variačným rozpätím ± trojnásobok smerodajnej odchýlky.
• Sfarbenie (hodnotia sa jednotlivé časti tela). Nedostatkom sú všetky znaky mutácií, znaky po krížení s iným druhom alebo s inou geografickou rasou.
• Správanie, pohyb temperament. Nedostatkom sú všetky nežiaduce zmeny v správaní. Vták musí byť prirodzene živý, pohyblivý, nesmie byť apatický a pod.
• Kondícia a zdravotný stav. Nedostatkom je zhoršená kondícia alebo narušený zdravotný stav. To sa netýka nededičných traumatických zmien – chýbajúci prst, pazúr, poškodenie operenia, pokiaľ je to dôsledok úrazu a nie prejav choroby. Takéto získané vlastnosti, ktoré nie sú dedičné, nemajú mať na hodnotenie žiadny vplyv. U chorôb predpokladáme, že sa na ich vzniku podieľajú nielen vonkajšie faktory (napr. zlá hygiena prostredia, infekcia a pod.), ale aj vnútorné príčiny, ktoré môžu byť geneticky podmienené (znížená odolnosť). Preto chorobu alebo zhoršený zdravotný stav pri hodnotení exteriéru považujeme za nedostatok.
2. Pozícia – reprodukcia
• Plodnosť. Dokladuje sa počtom znesených a oplodnených vajec a počtom odchovaných mláďat. Nedostatkom sú chýbajúce sexuálne prejavy, neochota hniezdiť, nízka oplodnenosť vajec a iné poruchy reprodukcie.
• Schopnosť odchovu pod vlastnými rodičmi. Hodnotia sa rodičovské schopnosti: samostatné vysedenie znášky, kŕmenie a starostlivosť o mláďatá. Nedostatkom je nutnosť inkubácie vajec pod náhradnými rodičmi, vyhadzovanie vajec alebo mláďat z hniezda, nedostatočná alebo žiadna starostlivosť o mláďatá, agresivita voči mláďatám.
3. Pozícia – genotyp
Vertikálna os:
Rodičia a prarodičia. Hodnotí sa exteriér otca, matky, otca otca , matky otca, otca matky, matky matky, prípadne aj praprarodičov. Nedostatkom je nepriaznivá alebo neznáma hodnota exteriéru predkov.
Potomstvo. Nedostatkom sú všetky negatívne hodnoty exteriéru potomstva najmä štiepenie a objavenie sa mutačného sfarbenia, nízka životaschopnosť apod.
Horizontálna os:
Súrodenci. Nedostatkom sú všetky negatívne hodnoty exteriéru bratov a sestier, polobratov a polosestier, najmä štiepenie a objavenie sa mutačného sfarbenia, nízka životaschopnosť apod.
Testovacie kríženie. Preverenie na základe pozitívnych výsledkov kríženia s mutačným recesívnym homozygotom. Ak v potomstve nie sú opakovane žiadne mutačné mláďatá, znamená to vyššiu pravdepodobnosť genetickej čistoty jedinca, čiže toho, že nie je štiepiteľný na žiadnu mutáciu.
V každej pozícii môže jedinec dosiahnuť nasledovné hodnotenie:
A – použitelný
B – podmienečne použitelný
X – nepoužiteľný
Bonitácia by sa mala vykonávať 1× ročne a predmetom hodnotenia by mali byť všetky jedince chovnej skupiny. Podkladom sú údaje z evidencie chovu. V stabilizovanej skupine bonitáciu nevykonávame.
Navrhovaný štandard prírodnej andulky
Veľkosť: dĺžka tela 18,0–20,0 cm (priemer 19,0 cm), hmotnosť 25,2–30 g (priemer 28,8 g), dĺžka beháka 1,26 cm, dĺžka zobáka 9,6 cm. Nedávať prednosť vtákom ani väčším, ani menším – ideálne by bolo udržať tzv. „normálne“ rozloženie variability (pravidelný a symetrický tvar Gaussovej krivky s vrcholom v oblasti aritmetického priemeru).
Sfarbenie: svietivo jasnozelená (skoro až žltozelená) farba tela, žiarivo žlté čelo, tvár a hrdlo, na hrdle šesť (ale môže byť aj menej) čiernych škvŕn, ktoré nemusia byť vždy pravidelne umiestnené, dve pretiahnuté modrofialové lícne škvrny, na hlave a chrbte hnedočierne pravidelné vlnkovanie, na hlave hustejšie, na chrbte redšie, obidve stredné chvostové perá tmavomodré, ostatné zelenomodré, uprostred so žltou škvrnou cez obe zástavice a so širokým čiernym okrajom na vnútornej zástavici pri brku, ručné letky matne zelené, zvonku úzko žlté, v strede so širokou klinovitou žltou škvrnou, na vnútornej zástavici čierno obrúbené, olemované zeleným okrajom s bielymi pruhmi, počas letu je vidieť na krídlach svetlý pás. Ramenné letky a posledné lakťové letky a ich krovky čiernohnedé so žltým okrajom, ostatné lakťové letky zvonku tmavozelené so žltým lemovaním , pri brku svetložlté, na vonkajšej zástavici čierne. Malé, stredné a veľké krídlové krovky žltozelené so žltými okrajmi. Ručné krovky a krídelko (alula) modrozelené so žltým vrúbením. Oči tmavé s bielou dúhovkou, nohy šedomodré, zobák zelenoolivovohnedý, u dospelých samcov ozobie intenzívne modré, u mladých samcov bledofialovoružové, u samíc belavé, neskôr hnedé. Pazúriky čierne.
Tvar tela a proporcie: štíhle vtáky, vyvážené telesné proporcie, u samcov v porovnaní so samicami o niečo väčšia hlava, v oblasti krku mierne zaškrtenie.
Temperament: pohyblivé, obratné, rýchlo a dobre lietajú aj na dlhé vzdialenosti, aktívne počas celého dňa s výnimkou nočného a poobedňajšieho odpočinku, najaktívnejšie najmä ráno a večer. Vtáky by mali byť vitálne, živého temperamentu, spoločenskej povahy.
Variabilita: monotypický druh, nevytvára geografické rasy. Vnútrodruhová variabilita sa prejavuje najmä v počte, veľkosti a umiestnení čiernych lícnych škvŕn, čiastočne vo veľkosti tela. Odlišnosti sú samozrejme aj v sfarbení ozobia podľa pohlavia, veku a pohlavnej aktivity, mladé vtáky majú tmavšiu a matnejšiu (menej svietivú) farbu tela, kratší chvost, bledšie nohy a vlnkovanie majú aj na čele.
Reprodukcia: dobrá plodnosť (priemerne najmenej 5 oplodnených vajec v hniezde, priemerne najmenej 3 odchované mláďatá na 1 hniezdenie, priemerne najmenej 9 odchovaných mláďat za rok), a to aj vo veku 10 rokov a viac. Staršie vtáky s dobrou plodnosťou vo veku 15–20 rokov zaraďovať prednostne (platí len pre stabilizovanú populáciu).
Vyraďovať: všetky vtáky, ktoré sú príliš veľké, majú šľachtením a chovom v zajatí zmenené telesné proporcie: príliš veľká a ťažká hlava, najmä príliš vystúpené čelo, rovná línia hlava – krk – chrbát bez naznačenia mierneho zaškrtenia v oblasti krku, zapadnutý a príliš malý zobák, zapadnuté a príliš malé oči, príliš široké a mohutné prsia a príliš mohutná celá predná časť tela v porovnaní so zadnou časťou, vtáky, ktoré nemajú požadovaný temperament, sú málo pohyblivé a dobre nelietajú. Neprípustné sú akékoľvek znaky mutácií: iný (väčšinou tmavší) odtieň zelenej, nepravidelné vlnkovanie (predovšetkým na hlave a krídlach), príliš tmavé alebo naopak bledé vlnkovanie, čierne alebo príliš tmavé kormidlové (chvostové) perá, bledé oko, bledé alebo až ružové nohy, príliš veľké hrdelné znaky alebo lícne škvrny, u samcov zobák inej farby ako hnedoolivovozelený.
Iné vhodné druhy
Okrem anduliek by sa podobne systematicky dalo postupovať aj pri chove prírodných foriem ďalších druhov vtákov. Z papagájov sa mi ako najvhodnejšie javia znášanlivé druhy, ktoré možno chovať kŕdľovo: agapornisy – najmä druhy s bielym okružím okolo oka, aymary pruhované a mníchy. Možno tiež korely, alexandre malé a druhy rodu Polytelis.
Záver
Je najvyšší čas venovať sa záchrane jednotlivých druhov vtákov v prírodných formách. Ešte stále sa v našich chovoch takéto vtáky vyskytujú, aj keď nie sú už geneticky čisté. Čím neskôr a čím menej chovateľov sa bude cielene venovať chovu prírodných foriem, tým bude návrat k prírodným formám a očistenie ich populácie od mutácií náročnejšie. V opačnom prípade sa dočkáme toho, že v klietkach a voliérach budú poletovať už len mutačné vtáky.
V tomto príspevku som chcel poukázať na to, že problematika chovu prírodných foriem je zložitejšia, ako sa na prvý pohľad javí. V žiadnom prípade by však článok nemal odradiť chovateľov – záujemcov o prírodný chov. Naopak – čím viac bude chovateľov prírodných foriem, tým bude väčšia nádej, že prírodné formy nevymiznú z chovov úplne.
Všetkým chovateľom, ktorí majú vo svojom chove prírodné formy, želám veľa trpezlivosti, úspechov, čo najpočetnejšie odchovy a radosť z dosiahnutých výsledkov.
