Pre chov papagája patagónskeho (Cyanoliseus patagonus) som sa rozhodol v roku 2009. V tej dobe neboli natoľko rozšírení, ako sú dnes, a aj cena bola pomerne vysoká. Naskytlo sa mi niekoľko ponúk na kúpu chovných párov. Tie som odmietol. Nerád kupujem ,,mačku vo vreci“. Napokon sa mi podarilo zohnať nádhernú robustnú samičku od chovateľa neďaleko môjho mesta. Išlo o veľmi robustný kus zo šesťmetrovej voliéry. V ten istý deň som si išiel pre samčeka obdobnej kvality. Vtáky som umiestnil naraz do vnútornej ubikácie.
Prekvapilo ma ich správanie. Hneď po vpustení si sadli vedľa seba, začali si preberať perie, ,,padli si do oka“. To bol prvý predpoklad budúceho chovného páru. Vo vnútornej ubikácii som ich nechal zatvorených jeden týždeň. Je to z toho dôvodu, aby si vtáci zvykli na priestor, oboznámili sa s tým, kde majú krmivo, a hlavne, aby nebol problém večer so zaletovaním do záletov. Jediný problém, ktorý nastal, bol, že vtáci odmietali prvé tri dni žrať aj piť. Na tretí deň sa konečne odhodlali zletieť na kŕmne stolčeky, ktoré mám asi v polovici výšky záletov. Vtáci ochotne prijímali všetko krmivo, ktoré som im predkladal. O zložení kŕmnej dávky sa zmienim o pár riadkov nižšie. To boli moje začiatky chovu s tak nádhernými papagájmi, akými ,,patagónci“ nepochybne sú.
Papagáje patagónske mám umiestnené v kombinovanej voliére. Vnútorná časť má rozmery 1,5×2×1 meter (d×vך), výlet je o rozmeroch 3×2×1,2 metra. Vnútorná časť je murovaná z tehál. Podlaha je vybetónovaná kvôli hygiene. Svetlo je zabezpečené cez výletové okno, ktoré ma rozmery 60×40 cm plus spodný svetlík 60×20 cm. Vonkajší výlet je z hrubostennej trubky priemer 5 cm. Pletivo som v tej dobe použil pletené, hrúbka drôtu 1,8 cm. Keby som dnes staval voliéry, určite by som použil zvárané siete veľkosť oka 2,5×2,5 cm hrúbka 2,5–3 mm. So zváranými sieťami je lepšia manipulácia a krajšie to na voliérach vyzerá. Aj keď pletivo, ktoré mám momentálne na voliérach, zobákom ,,patagóncov“ bez problémov odolá. Spodok výletu je tvorený zeminou. Je zbytočné tam vysievať trávu, pretože ,,patagónci“ trávia pomerne veľa času na zemi, ktorú rozhrabávajú. Keby som mal plytšie základy, určite by sa podhrabali do susednej voliéry. Tento zvyk majú asi z voľnej prírody, kde si vyhrabávajú nory do vápencových skál, v ktorých hniezdia. Hlavné bidlá používam len bazové konáre priemer asi 3–5 cm. K okusovaniu dostávajú pravidelne raz do týždňa konáriky z vŕby, borovice alebo ovocných stromčekov. Posledným doplnkom výletu je závesný košík na zelené kŕmenie.
Kŕmenie považujem za najpodstatnejšiu časť celého chovu vtákov. Od neho sa odvíja takmer všetko: kondícia, hniezdenie, vitalita vtákov a celková životaschopnosť. V mojom chove kŕmim papagáje patagónske dvakrát za deň. Ráno v 9.00 dostávajú zmes ovocia, zeleniny tvorenú mrkvou, jablkom, hruškou, hroznom, paprikou spolu s jadierkami, chilli papričkami, dvoma piškótami na pár. Všetko je pokrájané na malé časti a zmiešané v jednej miske. V tomto ročnom období je ranná kŕmna dávka doplnená o šípky, červené jarabiny, čierne jarabiny, bazu, aróniu. Dávam len toľko, koľko sú vtáci schopní spotrebovať doobeda. Na obed misky vyberiem a umyjem. Spodok voliéry vyzametám, aby vypadnuté ovocie neplesnivelo, a vymením vodu. Poobedné kŕmenie je o 16.30. Vtáci dostávajú zmes od Versele Laga pre malé druhy kakadu. ,,Patagóncom“ túto zmes ,,riedim“ s kardym, prosom, v zimných mesiacoch pásikavou slnečnicou, ovsom, semencom. Denne dostanú dve polievkové lyžičky na pár. Zelené kŕmenie vtáci dostávajú až k večeru do závesných košíkov vo výlete. Predkladám najmä púpavu, koprivu, žabinec, vodnicu a okrasné rúže.
Z literatúry som sa dočítal, že papagáje patagónske hniezdia v treťom roku života. V mojom chove predkladám búdky spravidla o jeden rok skôr, ako uvádza literatúra, čo sa mi u ,,patagóncov“ vyplatilo. Búdku som im predložil ležatú, rozmery 80×40 cm základňa a 40 cm výška. Vletový otvor veľkosti 12 cm. Podstielka búdky je tvorená hrubými hoblinami. Vtáci búdku bez problémov prijali a už v druhom roku života sa mi odvďačili odchovom. Samička zniesla štyri vajíčka, na ktorých poctivo sedela 24 dní. Všetky boli oplodnené, ale vyliahol sa len jeden mladý. V ostatných boli pomerne malé zárodky. Ich odumretie som prikladal ranným prímrazkom, ktoré počas inkubácie boli. Samička totiž ráno po otvorení výletu dosť času trávila vonku so samčekom a vajíčka asi prechladli. Mladý veľmi rýchlo rástol, asi preto, že bol sám, tak prírastky na váhe boli tak intenzívne. Krúžkoval som vo veku 10 dní, priemer krúžku 9,5 mm. Na jedenásty deň by už krúžkovanie takýmto krúžkom nebolo možné. Počas odchovu samček trávil pomerne dosť času v búdke so samičkou. Von vyšli len pri kŕmení alebo vyrušení. Po uplynutí ôsmi týždňov sa mladý rozhodol opustiť búdku. Ďalšie tri týždne ho rodičia ešte prikrmovali. U rodičovského páru som ho nechal, až pokým sa nenašiel kupec, čo bolo asi 1,5 mesiaca. Zaujímavosťou bolo, že mladý bol rovnakej veľkosti, a dokonca bol intenzívnejšie sfarbený ako rodičia. Hniezdenie v nasledujúcich rokoch sa opakovalo s tým rozdielom, že počet mláďat bol väčší. V roku 2012 som mal odchov 3 kusov, v roku 2013 6 kusov a tohto roku mali 5 kusov. Každé mladé, ktoré sa vyliahlo, bolo odchované až na bidlo. Po vyletení mladých odoberám búdky aby mali dostatok priestoru vo vnútornej časti. Naspäť ich dávam na prelome marca a apríla, podľa počasia.
Záverom by som chcel napísať, že papagáje patagónske by som odporučil každému začínajúcemu chovateľovi. Ide o bezproblémový druh, ktorý je možné chovať aj v nevykurovaných priestoroch. Sú schopní odchovu už vo veku dvoch rokov. Svojou povahou veľmi pripomínajú veľké ary. Agresivitu som u môjho páru nezaznamenal ani pri hniezdení. Jediná vec, na ktorú by mal chovateľ pri ich kúpe pamätať, je veľká sila v zobáku, preto použiť pletivo hrúbky, ktorú uvádzam vyššie, a konštrukciu celokovovú, pretože drevo sú schopní v krátkom čase zlikvidovať.