Kakadu ružový – môj chov plus zameranie sa na výživu

Kakadu ružový sa v mojom chove objavili v roku 2012. Išlo o prvé väčšie druhy, ktoré som začal chovať vo svojich voliérach. Tento druh patril vždy medzi favoritov, ktoré som chcel vo svojich voliérach chovať. V roku 2012 sa mi naskytla možnosť zakúpiť mladý tohoročný nepríbuzný pár od chovateľa z Českej republiky. Išlo o pekné robustné kusy tmavo–ružovej farby. Chovateľ, od ktorého som ich bral, mal viacero chovných párov tohto druhu. Priviezol som ich v októbri, kedy bolo pomerne chladné počasie. Spočiatku boli zavretí vo vnútornej časti dva týždne. Počas tejto doby si zvykli na moju prítomnosť pri kŕmení, naučili sa prijímať krmivo z kŕmnych stolčekov. Od samého začiatku obaja prijímali všetko predložené krmivo, z čoho som bol milo prekvapený. Špecifikám kŕmenia sa budem venovať o pár riadkov nižšie. Po uplynutí dvoch týždňov som im otvoril výletové okno do vonkajšej časti.

Voliéra

Kakadu ružových mám umiestnených v kombinovanej voliére. Vnútorná časť má rozmery 1,5×2×1 m (d×vך), výlet je o rozmeroch 3×2×1,2 m (d×vך). Vnútorná časť je murovaná z tehál. Podlaha je betónovaná kvôli hygiene. Svetlo je zabezpečené cez výletové okno, ktoré má rozmery 60×40 cm plus spodný svetlík 60×20 cm. Vonkajší výlet je z hrubostennej trubky priemer 5 cm. Pletivo som v tej dobe použil pletené, hrúbka drôtu 1,8 cm. Toto pletivo je dostačujúce pre tento druh. Je dôležité ho pevne našponovať a drôty na oboch stranách pozahýbať, aby ho vtáci nerozplietli. Spodok výletu je tvorený zeminou. Je zbytočné tam vysievať trávu, pretože kakadu ružový trávia pomerne veľa času na zemi, ktorú rozhrabávajú. Hlavné bidlá používam len bazové konáre priemer cca 3–5 cm. K okusovaniu dostávajú pravidelne raz do týždňa konáriky z vŕby, borovice alebo ovocných stromčekov. Posledným doplnkom výletu je závesný košík na zelené kŕmenie.

Hniezdenie

Literatúra uvádza, že kakadu ružový začínajú hniezdiť v treťom veku života. V mojom chove dávam búdky o rok skorej, ako uvádza literatúra. U niektorých druhov v mojom chove sa mi to vyplatilo početnými odchovmi. Búdku som im zavesil do vnútornej časti v marci – na Jozefa. Bola vyrobená z tvrdenej preglejky rozmerov 40×40 cm základňa a 80 cm výška. Vletový otvor bol v ľavom hornom rohu o priemere 12 cm. Vtáci mali spočiatku problém si na ňu zvyknúť. Odmietali mi večer zalietavať, niekoľko dní neprijímali žiadne krmivo ani vodu vo vnútornej časti. Asi po týždni sa ich správanie stabilizovalo a búdku prijali za súčasť svojho záletu. V tomto období vtáci nejavili žiadny záujem o hniezdenie, dokonca ani nenavštevovali búdku. Prikladal som to ich mladému veku a bol zmierený s tým, že v dvoch rokoch mi nesadnú. Počas leta sa ich správanie výrazným spôsobom zmenilo. Vtáci začali byť viac aktívny, obaja začali intenzívne okusovať búdku, hlavne hornú striešku. Po pár týždňoch tohto správania samček začal navštevovať búdku. Celé toto obdobie bolo doprevádzané zvýšenou agresivitou samčeka voči samičke a nakoniec aj voči mne pri kŕmení. Počas dňa som zaznamenal dva vrcholy jeho agresivity. Prvý bol ráno ihneď po otvorení výletu, druhý neskoro večer, keď už vtáci boli zavretí vo vnútornej časti. Vždy to trvalo len pár minút, počas ktorých samček intenzívne preháňal samičku po voliére. Jeho cieľom bolo zahnať samičku do búdky, čo sa mu nikdy nepodarilo. Našťastie prejavy agresivity neboli natoľko veľké, aby som musel samčeka oddeliť do vedľajšej voliéry. Vtáci si začali upravovať vnútro búdky. Na dne som našiel nanosené klasy senegalského prosa, rozhryzené bazové konáriky, malé kamienky, ktoré vyhrabali zo zeme. Výstelku, ktorú som im nachystal (hrubšie hobliny), si z búdky vynosili. Nechali si len malú časť, ktorú zmiešali s ich nanoseným materiálom. Takéto správanie im vydržalo mesiac. Bohužiaľ žiadna ďalšia hniezdna aktivita sa nekonala. S postupným ochladzovaním vtáci stratili záujem o búdku, taktiež agresivita samčeka sa úplne vytratila. I keď mi nezahniezdili, som rád, že sa takýmto spôsobom prejavili, a plný očakávania sa teším na budúcu chovnú sezónu, či sa im podarí odchov.

Kŕmenie

O dôležitosti kŕmenia toho bolo už veľmi veľa napísané a ja to so svojimi skúsenosťami môžem len potvrdiť. Pokiaľ ide o kŕmenie kakaduov, chovateľ by mal byť ešte viac na pozore. Vo všeobecnosti je známe, že kakadu ružoví spolu s ostatnými malými druhmi kakaduov sú náchylní na pretučnenie. V ich chove by sme sa mali takmer úplne vyhnúť kŕmeniu slnečnicou. V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim opísať môj systém kŕmenia, ktorý sa u mňa osvedčil a vtáci ho bez problémov prijali. V mojom chove kŕmim dvakrát za deň. Prvé kŕmenie je o 9.00. Vtáci dostávajú misku s ovocím, zeleninou, jarabinami doplnenou o piškóty, prípadne sezónne plody, ktoré práve sú. Kŕmna dávka je tvorená jablkom, mrkvou – tieto dva komponenty tvoria základ, plus vtáci dostávajú papriku spolu s jadierkami, chilli papričky, hrušku, hrozno, rajčinu, okrasné rúže, šípky, čiernu jarabinu, červenú jarabinu. Všetko komponenty nakoniec posýpam sušenou rozdrvenou žihľavou. Príležitostne pridávam vitamíny v prášku, predovšetkým Nutrimix. Všetky komponenty sú pokrájané na drobné časti a dôkladne premiešané. Vtáci dostanú len toľko, koľko sú schopní doobeda skonzumovať. Na obed misky vytiahnem, dôkladne umyjem, vyzametám spodok voliéry a vymením vodu. Poobedné kŕmenie je o 16.30. Poobedná kŕmna dávka je tvorená zmesou zrna značky Versele laga Premium prestige parrots pre malé druhy kakadu. Dávam dve polievkové lyžičky na pár. V zimnom období je táto dávka doplnená o malé množstvo pásikavej slnečnice alebo semenca. Príležitostne dostávajú v zimnom období vlašské alebo pekanové orechy. Uvádzaná zmes zrna sa mi u kakaduov osvedčila. Ochotne ju prijímajú aj kakadu šalamúnsky, ktorých mám taktiež vo svojom chove. Vtáci ju vyberú do posledného semienka. Zo zeleného kŕmenia predkladám do závesných košíkov vo výletoch čerstvú žihľavu, kuračku, púpavu, vodnicu v neobmedzenom množstve. Sépiovú kosť a ílový kameň majú vtáci k dispozícii počas celého roka.

Záver

Kakadu ružový je špecifický druh, ktorý vyžaduje trocha viacej pozornosti pri chove ako ostatné druhy. Nevýhodou ich chovu je spomínaná agresivita, ktorá sa prejavuje už v mladom veku, ďalej špecifické nároky na kŕmenie, kedy je potrebné strážiť množstvo a zloženie kŕmnej dávky. Pre ich chov je potrebné, aby si chovateľ vybudoval cit pre chovateľstvo. Tento cit môže získať chovom nenáročných austrálskych druhov papagájov, ako sú andulky, korely, rozely atď. Ide o nádherne sfarbené papagáje, preto by im chovateľ mal dopriať priestranné voliéry, v ktorých vynikne ich ružové sfarbenie. V poslednej dobe sa čoraz viac kakadu ružový umelo dokrmujú a ponúkajú do domácností na skrotenie. Z toho vyplýva že ide o žiadaný druh, ktorý by si mohol svoje miesto medzi chovateľmi udržať aj naďalej.