Jedným z najčastejších diagnóz vo veterinárnej medicíne spojených s nevhodnou voliérou je intoxikácia ťažkými kovmi, prípadne požratie kovových čiastočiek. Nové pozinkované drôty či pletivo obsahujú vysoké množstvá zinku. Presvedčiť sa o tom môže chovateľ pri samotnom zhotovení klietky, kde má ruky špinavé kovovo–sivou farbou.
Otravy ťažkými kovmi
Otrava olovom
Patrí medzi najčastejšiu z pomedzi otráv ťažkými kovmi. So zlúčeninou olova sa papagáje stretnú v uzáveroch vínových fliaš, olovených závažiach, v hračkách, objímkach z lámp a farieb s obsahom olova.
Počiatočné štádium otravy je sprevádzané vodnatou hnačkou zelenej farby, polydipsiou, zvracaním, letargiou, nadmerným pitím, zvracaním. Pri chronickej otrave apatiou, anorexiou, stratou kondície je tkanivo obličky značne deštruované. Deštrukcia červených krviniek vedie k ťažkej anémii. Pridruží sa paréza a paralýza obidvoch panvových končatín.
Diagnózu stanoví veterinárny lekár na základe typických klinických príznakov. Krvný obraz signalizuje anémiu a heterofíliu. Koncentrácia olova v krvi stúpa na 20–50 µg/dl séra. RTG vyšetrením nachádzame čiastočky kovu v GIT trakte pacienta.
Pri pitve uhynutého jedinca nachádzame zelenohnedú mukózu svalnatého žalúdka, enteritídu, degeneráciu pečene a obličiek. Pri chronickej otrave je prítomná atrofia pečene, srdca, zväčšenie perikardu, zhrubnutie a zväčšenie žlčníka, depozity urátu v obličkách.
Otrava meďou
Meď patrí medzi ušľachtilé kovy. Za najjedovatejšiu zlúčeninu pokladáme roztok síranu meďnatého (modrej skalice). Otravy zlúčeninami medi sa u exotických vtákov vyskytujú pri ozobávaní starých mosadzných klietok či konárov alebo trávy po postreku roztoku modrej skalice.
Hnačka žltozelenej farby, apatia, zvracanie, našuchorené perie, záchvaty, náhly úhyn naznačujú na jednu z možných intoxikácií.
Diagnózu stanoví veterinárny lekár na základe typických klinických príznakov. RTG vyšetrením nachádzame čiastočky kovu v GIT trakte pacienta. Patologicko–anatomický nález potvrdí zväčšenú pečeň a slezinu, výrazne zväčšené obličky, krv hnedej farby.
Otrava zinkom
V súčasnosti patrí medzi najčastejšie intoxikácie u papagájov a je tiež známa pod názvom New Wire Disease. Zinkovanie pletiva využíva kombináciu zinku (98–99,9 %) a olova (1 %). Keďže oxid zinočnatý chráni pletivo pred poveternostnými podmienkami, do styku s papagájom prichádza pomerne často. Ohryzovaním pletiva alebo úchytom potravy potriesnenej panvovou končatinou sa dostáva do tráviaceho traktu. Je ťažké odhadnúť toxicitu jednotlivých drôtov. Zdá sa, že pletivo dovážané z Číny je najnebezpečnejšie. Klinické príznaky sú podobné ako pri otrave olovom.
Diagnóza sa zakladá na klinických príznakoch, anamnéze a podrobnej diskusii chovateľa s veterinárnym lekárom. RTG vyšetrením je možné nájsť čiastočky kovu v GIT trakte. Prítomná je mierna až stredne ťažká anémia. Pri pitve sa zistí následná degenerácie obličiek, pečene a pankreasu.
Najčastejšie klinické príznaky pri otravách ťažkými kovmi
Symptómy/klinické príznaky
Letargia
Plytké dýchanie
Anorexia/znížený príjem krmiva
Slabosť panvových končatín
Problémy pri lietaní
Hnačka
Cianóza slizníc
Zvracanie
Smäd
Prípady z praxe
Anamnéza: Chovateľ priniesol samicu papagája červenočiapkového (Purpureicephalus spurius) v značne zlom zdravotnom stave, uhynula v priebehu niekoľkých minút. Pacient trpel hnačkou, zníženým príjmom krmiva a nekoordinovanou chôdzou.
Výsledok pitvy: Po prevedení pitvy bol nájdený väčší počet kovových čiastočiek v tráviacom trakte. Žľaznatý žalúdok niekoľkonásobne zväčšený a naplnený nestráveným krmivom. Sliznica svalnatého žalúdka, v ktorom sa nachádzali kovové čiastočky, bola zhrubnutá a následne došlo i k iritácii sliznice duodenálnej časti tráviaceho traktu.
Po návšteve chovateľa a jeho chovného zariadenia sme spoločne detekovali pôvod kovových časti nájdených pri pitve v tráviacom trakte ako následok úhynu. Vonkajšie časti zariadenia mal chovateľ z kovových trubiek, kde došlo k zvetraniu kovu vplyvom počasia. Keďže som sa s týmto problémom v praxi stretol už viac krát, odporúčam chovateľom papagájov pravidelne kontrolovať svoje zariadenia na chov vtáctva a zabrániť tak možnému riziku požitia čiastočiek kovu, hrdze a iných kovových častí ako súčasť voliéry. Obmieňanie materiálu a starostlivosť o povrch zariadenia. Pri akomkoľvek podozrení z požratia takýchto častí kontaktovať a navštíviť svojho veterinára.
Dobrá rada na záver:
Ako zabrániť možnému riziku intoxikácie zinkom?
Oxidačné procesy zinku urýchlime aplikáciou roztoku kyseliny octovej na povrch pletiva. Týmto spôsobom sa stáva zinok netoxický. Aplikácia je vhodná 3 mesiace pred vypustením vtákov do takto ošetrených voliér.