Sova snežná (Nyctea scandiaca) patrí medzi veľké druhy sov a hneď po výrovi skalnom (Bubo bubo) je to druhá najväčšia sova. Tento typicky severský dravec je výborne chránený pred zimou, ktorá vládne v mrazivej tundre. Husté jemné perie pokrýva celé nohy aj zobák.
Dĺžka tela tejto sovy je od 53 do 65 cm a rozpätie krídel je od 130 do 150 cm. Hmotnosť u samca sa pohybuje od 700 do 2 500 gramov a hmotnosť samice sa pohybuje v rozmedzí od 780 do 2 950 gramov. Samica je približne o tretinu väčšia ako samec. Perie týchto krásnych sov má vo väčšine jasnú bielu farbu s niekoľkými škvrnami a výborne ich maskuje v zasneženej krajine. Samec má na bielom podklade iba niekoľko malých roztrúsených tmavých škvŕn, ale samica je husto tmavo priečne pruhovaná a má čisto biely jedine závoj, hrudník, nohy a spodnú stranu krídel a spodné chvostové krovky. Mladé vtáky bez rozdielu pohlavia sa v prvom roku podobajú na samicu, ibaže sú celkovo tmavšie. Zobák je čierny a očná dúhovka jasne žltá.
Vyskytuje sa na severe Európy, Ázie a severnej Ameriky. Obýva najmä pobrežné tundry a rašeliniská. V Európe je dnes už raritným hniezdičom, hniezdi najmä na severe Ruska, vzácne Švédska, Fínska, Nórska a na Islande. Celá populácia mimo Ruska sa odhaduje len na 35 párov, hrubý odhad pre európsku časť Ruska je 1 300 až 4 500 párov. Ešte v roku 1978 bola maximálna hustota vo Švédsku počas premnoženia lumíkov 41 párov/100 km2. Sovy snežné sú síce prevažne stále, ale v zime pri vysokej vrstve snehu, keď sa nemôžu dostať k potrave, sa sťahujú južným smerom. Ich hlavné zimoviská sú v južnej Škandinávii a v Pobaltsku. Okrem toho robia nepravidelné potulky, neraz do vzdialenosti aj vyše 1 000 kilometrov. Vtedy sa zatúlajú aj do strednej Európy a dokonca aj južnejšie. Na Slovensku sa belaňa tundrová vyskytla viackrát, aj keď u nás možno hovoriť o nej len ako o vzácnom zatúlancovi. U nás sa vyskytuje v zimných mesiacoch na otvorených priestranstvách, v poľnohospodárskej krajine, ktorá jej pripomína domov – nezalesnenú tundru. Hniezdenie na Slovensku ani v Českej republike zistené nebolo.
Tieto sovy hniezdia v nezalesnenej tundre, a to na rovinách aj v horách. Tok sa začína začiatkom apríla a hniezdo predstavuje len plytká jamka na zemi, zvyčajne na miernej vyvýšenine. V máji až júni samica znáša 7 až 9 vajec, no v závislosti od potravnej ponuky ich môže byť 3 až 12. Zahrieva ich sama 33 až 37 dní, samec jej prináša potravu. Mláďatá sa rozliezajú do okolia hniezda už po 18 až 28 dňoch, ale plnej vzletnosti dosahujú až po 50 až 57 dňoch.
Hlavnou potravou sovy snežnej sú hlodavce, najmä lumíky, ktorých úbytok alebo premnoženie ovplyvňuje jej migráciu. Okrem toho loví aj iné cicavce do veľkosti zajaca a vtáky do veľkosti husi. Ako väčšina vtákov, aj sova snežná je zákonom chránený živočích. V zajatí kŕmime sovy jednodňovými kurčatami a taktiež myšami a potkanmi. Potravu uchovávame v mrazenom stave, ale samozrejme je dôležité, aby vtáky prijímali potravu, ktorá má izbovú teplotu. Netreba zabúdať na dôležitú vec a tou je, že aspoň 2× do týždňa im predkladáme čerstvo zabité myši alebo potkany, pretože mrazením sa z potravy strácajú dôležité vitamíny a minerály. V zimných mesiacoch sovy prijímajú oveľa viac potravy ako po iné mesiace, je to hlavne preto, aby si vytvorili dostatočné tukové zásoby, ktoré ich ochránia pred krutou zimou...
Sova snežná patrí medzi chránené živočíchy a patrí do skupiny A ohrozených druhov živočíchov! CITES dokument je neoddeliteľnou súčasťou každého jedinca! Po zakúpení sov ich samozrejme musíme zaregistrovať na príslušný Úrad životného prostredia, kde vedú evidenciu chovateľov a taktiež aj ohrozených druhov vtákov držaných v zajatí.
Samozrejme ak máte záujem o chov alebo rady ohľadne chovu týchto dravých vtákov, kľudne nás môžete kontaktovať, máme kontakty na dobrých chovateľov v zahraničí, poprípade vám sprostredkujeme kúpu týchto sov. V prípade akýchkoľvek otázok sa na nás môžete samozrejme obrátiť.