Každý trošku zbehlý chovateľ vie, že sa jedná o druh austrálskeho papagája Psephotus dissimilis, známeho pod touto skratkou, ktorý v minulosti prešiel ako v systematike, tak i v názvosloví rôznymi etapami. Pôvodne išlo o poddruh papagája žltoramenného (Psephotus chrysopterygius dissimilis), niekde sa uvádza, že je to opačne – prešiel rôznym názvoslovím od papagája žltoramenného západného cez papagája čiernočiapkového, ďalej papagája Collettovho (ktorý ho v roku 1898 popísal) až po súčasný slovenský názov papagáj žltokrídly (Pavlech, 2011), ktorý je i v ČR zaužívaný.

Vývoj v oblasti genetiky jasne potvrdil, že sa jedná o dva samostatné druhy: Psephotus dissimilis , ktorý žije v západnej časti Austrálie, a Psephotus chrysopterygius, žijúci na severe a východe, takže nedochádza k prekrývaniu areálov výskytu a aj farebné rozlíšenie oboch druhov je preukázateľné (viď foto). V súčasnosti prvý z nich nepodlieha povinnej registrácii, na Slovensku bol vyradený z nej výnimkou až v roku 2006. Dovtedy vznikali rôzne zložité situácie, napr. v časoch, keď bolo povinné čipovanie tejto skupiny, som doviezol párik hoodedov jedinému veterinárovi, ktorý zavádzanie mikročipov na Slovensku robil, a keď ich uvidel, odmietol previesť úkon s tým, že tak malých papagájov ešte nerobil. Ani jeho následný telefonát na ministerstvo životného prostredia situáciu nevyriešil.

Chov

Hoodedov chovám v letnom období vonku vo voliére dĺžky 150 cm, výšky 200 cm a šírky 90 cm, ktorú pokladám za dostačujúcu, od polovice marca až do polovice novembra. Uvádza sa ich chov i v zimnom období vonku, dokonca pri teplote až mínus 10 stupňov, čo nepokladám za rozumné, výsledkom sú potom omrznuté prsty a strata ich článkov. Podobne je to i v prípade, že vo vedľajšej voliére je agresívnejší druh a nie je dvojité pletivo, resp. plná stena z lexanu. Na zimu ich umiestňujem spolu s háklivejšími druhmi (neofémy, latamy, mnohobarvé, červenobruché) po pároch do voliér dĺžky 120 cm, výšky 200 cm, šírky 70 cm, ktoré sú v miestnosti, kde i pri silných mrazoch neklesne teplota pod plus 6 stupňov a je tu i zdroj vykurovania pevným palivom v prípade, že by niektorý druh zahniezdil, čo sa mi pravidelne stáva u latamov.

Hniezdenie

Chov tohto papagája je už v súčasnosti pomerne rozšírený, aj keď nie natoľko, ako by si  to zaslúžila jeho krása, no nebolo tomu vždy tak.

S hoodedmi som začínal v roku 1998, kedy boli vzácnosťou, aj cena bola vysoká, a tak prvé roky boli spojené s viacerými  neúspechmi – žiadny odchov, úhyn dovezených vtákov z Holandska. Základom úspechu bola samička zakúpená v roku 2005 na burze v Přerove, vybraná  z piatich mláďat na základe najbledšieho líca. Ku nej som dal staršieho samčeka, ale odchov neprichádzal, a tak prvé mláďa – samčeka – som odchoval až v roku 2010 (nar. 1. 9.). Žiaľ chovný samček uhynul, a tak k pôvodnej samičke z roku 2005 som zakúpil „starého“ samčeka narodeného 2004. Tu sa karta začala obracať, nie nasledujúci rok, kedy samička zniesla 4 vajíčka, ale nesedela, ale v roku 2012, keď zahniezdili už v lete a znáška okolo 20. 6. bola 3 vajíčka. Keďže som sa znova obával neúspechu, samička totiž pri sebemenšom vyrušení opúšťala znášku, rozdelil som vajíčka pod hniezdiace Neofémy modrohlavé, kde jedno mladé bolo bez problémov odchované až do vyletenia (10. 6. – 15. 8.). Samička v tom roku na jeseň znovu naniesla 5 vajíčok, z toho jedno som znovu podhodil pod neofémy a 4 som nechal rodičom, u ktorých sa okolo 15. 10. vyliahli 4 mláďatá. Všetky, aj jedno u neofém, boli úspešne odchované. Keďže voliéra je vonku, len čiastočne krytá lexanom, v tak pokročilú dobu boli určité obavy, najmä keď sa uvádza, že tento druh má geneticky zakódované prestať zahrievať mláďatá na 4.–7. deň, vzhľadom na skutočnosť, že v prírode hniezdia v termitištiach, kde sa vytvára vysoká teplota.

Určitou ochranou bola hniezdna búdka (20 × 20 × 25 cm) z dosiek smrekového dreva o hrúbke 2 cm a hlavne inštalácia ohrievača 350 W na pletivo nad búdku. Bolo to kritické obdobie, keďže teploty v niektorých dňoch klesali až na mínus 5 stupňov a mláďatá mali vtedy asi 14 dní. Nemôžem potvrdiť ani skutočnosť, že prestanú zahrievať mláďatá, lebo samička poctivo zahrievala až do neskoršieho veku, snáď nastúpil pud sebazáchovy počas chladného počasia. Občas sa dlhšiu dobu zdržiaval v búdke i samček.

Nasledujúca sezóna v roku 2013 bola najúspešnejšia. Pár nasadol už v zimovisku, 5 vajíčok bolo čistých. Po premiestnení von, ktoré býva okolo 20. Marca, som sa rozhodol zmeniť hniezdnu búdku. I keď niektorí chovatelia (Šaroun) uvádzajú výšku 20 cm ako dostačujúcu, moje skúsenosti hovoria, že ide o druh háklivý na vyrušovanie a vyžadujúci počas hniezdenia kľud, najmä na frekventovanejších miestach. Preto som im poskytol búdku 20 × 20 cm o výške až 50 cm, čo sa ukázalo oko rozhodujúce, s vletovým otvorom 6 cm, z dosiek z mäkkého dreva cez 2 cm.

Nasledovalo zahniezdenie a zo 4 vajíčok sa 18. 6. vyliahli 4 mláďatá, ktoré boli úspešne odchované. V jesennom období zahniezdili opakovane so znáškou znovu 4 vajíčok a s odchovom 4 mláďat. Vyliahnuté boli medzi 7.–10. 10., teda znovu v chladnom období, ale tentoraz nastali priaznivé teplotné pomery a teploty neklesali pod bod mrazu.

Rok 2014 bol podobný predchádzajúcemu až na početnosť, keďže v prvom hniezde sa zo 3 vajíčok vyliahlo 15. 6. jedno mláďa a v druhom hniezde boli zo 4 vajíčok od 30. 9. do 2. 10. vyliahnutá 4 mláďatá a odchované boli 3. Znovu s ohrievačom nad búdkou využívaným len za chladných nocí.

Treba zdôrazniť, že vek páru bol v uvedenom roku u samčeka 10 rokov a u samičky 9 rokov a neplatilo ani známe tvrdenie, že u tohto druhu sú rozdelené jedince hniezdiace na jar a na jeseň.

Ako výstelku búdok používam piliny a jemné stružliny vo vrstve asi 7 cm, ktoré pridávam, tak ako mladé rastú a znečisťujú hniezdo. Nepridávam ani rašelinu, ani piesok, ako uvádzajú niektorí chovatelia (Hájek).

Liahnutie mláďat je v 20.–22. dni, krúžkovanie okolo 14. dňa, krúžkom veľkosť 4,5, resp.5 mm, rôznych farieb (modré, zelené, čierne, červené), v čom som problém nemal, i keď niektorí chovatelia uvádzajú, že rodičia neprijímajú krikľavé farby. Mláďatá sú rodičmi dokrmované do veku asi troch týždňov.

V súčasnosti mám zostavené okrem uvedeného páru ešte 3 páry z roku 2012, z ktorých 2 páry mali neoplodnené vajíčka, i keď sú známe prípady, že zahniezdili už aj roční jedinci. Páry sú po celý rok umiestnené samostatne, nedá sa odporúčať chovať viac vtákov spolu vzhľadom na ich agresívnosť a nemôžem potvrdiť ani názor, že ak je viac párov v blízkosti, dochádza k stimulácii hniezdenia. Najlepšie odchovy som mal, keď bol len jeden pár v batérii voliér, kde susedmi boli z oboch strán len neofémy.

Problémy robí určenie pohlavia u mladých vtákov, ale pokiaľ sú z jedného hniezda, samičky majú líca bledšej tyrkysovej farby ako samčeky. Pri prvom preperovaní asi v 8 mesiaci je to už preukázateľnejšie – u samčeka čierne perká na hlave.

Kŕmenie

Treba si uvedomiť, že vo svojom prírodnom prostredí je tento druh konzumentom hlavne semien tráv a rôznych burín. Tomu treba prispôsobiť kŕmenie v našich podmienkach, a preto sa mi osvedčila zmes DN 70, ktorá obsahuje len drobné semená. Do tejto zmesi pridávam na vrece ešte 3–5 kg lesknice. Okrem toho do druhej misky dávam miešanú zmes, ktorou kŕmim i väčšinu austrálskych papagájov – 15 kg prosa žlté, zelené, červené, 5 kg lesknica, 5 kg slnečnica drobnozrnná, 5 kg nahý ovos, 2,5 kg konope drobnejšie, 2,5 kg kardi, 2,5 kg ostropestrec. Do tretej misky dávam 2× do týždňa vymlátené senegalské proso a mohár v pomere 2:1.

Tak ako všetky druhy papagájov obľubujú pšenicu a ovos v mliečnej zrelosti, ako i úbory slnečnice a kukuricu v mliečnej zrelosti. Čo sa týka ovocia a zeleniny, nie sú žiadni nadšení konzumenti, ale to zrejme vychádza z ich prírodných podmienok, v ktorých žijú. I napriek tomu najmä v letných mesiacoch konzumujú štvrtky jabĺk a mrkve napichnuté na klince.

Celý rok podávam senegalské proso v klasoch, ktoré zavesujem na pletivo do štipca na prádlo, samozrejmosťou je grit s dreveným uhlím a Humac a na pletive sépia.

V sezóne podávam zelené krmivo podľa možností, počnúc púpavou skoro na jar cez rôzne trávy v čase klasenia, čakanku (keď má semená), slez až po vratič, ktorý rastie až do neskorej jesene. V čase priaznivých zím (2013) je možné celú zimu predkladať hviezdicu prostrednú (Stellaria media).

Z bobúľ majú najradšej rakytník a najmä hlohyňu (Pyracantha), celé konáriky s plodmi zavesené na pletivo v štipcoch krásne oberú, ostatné až tak neobľubujú (hloh, baza).

V čase hniezdenia dávam vaječnú miešanku (vajce varené 10 minút, mrkva, strúhanka), priemyselne vyrábanú nepoužívam. Taktiež nepoužívam žiadne syntetické vitamíny. V lete dávam vodu s prídavkom jablkového octu. Súčasťou kŕmenia počas hniezdenia je zmes naklíčených semien (slnečnica, pšenica a trochu nahého a normálneho ovsa), čo striedam s naklíčenou zmesou DN 33.

Záver

I keď od prvého odchovu v našich krajinách ubehla dosť dlhá doba (Vítek, 1974), predsa zastúpenie tohto druhu v našich chovoch nie je také, ako by si vzhľadom na jeho farebnú atraktívnosť, temperament i malú náročnosť na priestor zaslúžil. Jeho chov nemôžem z vlastných skúseností označiť za jednoduchý, zrejme rozhodujúce je zostavenie páru z jedincov, ktorí navzájom harmonizujú. Zvýšený záujem by mala podporiť i skutočnosť že sa jedná o druh v prírode ohrozený, Reinschmidt (2010) uvádza jeho stav 2 000 kusov, a tak ako u väčšiny druhov má klesajúcu tendenciu.