Neplánovaný chov kardinála zeleného

Každý, kto chová exotické vtáctvo, sa s týmto druhom už určite aspoň raz stretol na chovateľskej burze alebo výstave. Ide o 18 centimetrov veľkého vtáka zelenej farby s výraznou žltou kresbou na hlave a s čiernym chochlíkom. Bližší opis je zbytočný, na priložených fotografiách je ho dobre vidno.

Náhoda

Môj chov kardinálov zelených začal čírou náhodou. Písal sa október 2012, keď mi zavolal známi, či nechcem párik kardinálov. Nevedel mi povedať, o aký ide druh, povedal mi len, že jeden jeho kamarát sa ich potrebuje zbaviť a že mu ich prinesie na druhý deň. Keď že som o tých vtákoch nevedel nič okrem toho, do akej skupiny patria, moc som tomu neveril, ale zvedavosť bola silnejšia a na druhy deň som sa k nemu v poobedných hodinách prišiel pozrieť. Bol to párik kardinálov zelených. Vtáci boli v dobrom kondičnom stave, zvlášť samička bola nádherná. Mala 4 a samček 6 rokov. Čo ma však znepokojilo, bol samček, ktorému na ľavej nohe chýbal 1 a na pravej nohe 2 prsty. Kamarát mi ich už vopred nechal v prenoske s tým, že on ich nechce a nemá pre ne ani miesto a ak ich nechcem, tak ich vypustí. Bolo mi ich ľúto, boli krásne vyfarbený a aj kondične boli v poriadku. Nakoniec som si ich zobral. Zobral som si ich s tým, že samček vďaka hendikepu chovný nebude, ale aspoň pri nich nazbieram skúsenosti v prípade, že by som sa im neskôr venoval.

Krmivo

Po príchode domov som ich umiestnil do metrovej klietky k ostatným zimujúcim vtákom, samozrejme samostatne, keď že patria medzi agresívne druhy. Ako krmivo som pri nich použil zmes bieleho obyčajného prosa, senegalského prosa, čumíze, lesknice, nigeru a repky olejnej. Repku vôbec neprijímali, tak som ju s kŕmnej zmesi vylúčil. Miesto nej som im do zmesi občas pridával zmes semien od Deli Nature číslo 93. Ide o zmes pre divo žijúce vtáctvo s vyšším podielom trávnych semien. Dostavali tiež jablko, šalát a raz za čas pár múčnych červov, ktoré prijímali s veľkou chuťou. Do vody som im pridával Promotor a Acidomid, ktoré som striedal. Sépiovú kosť a štrk na trávenie mali k dispozícii neustále.

Párenie

Vtáci zimu v poriadku prežili a v máji boli vypustený do vonkajšej voliéry o rozmeroch 3 ×1 × 2 metre (d ך × v). Vonkajšie prostredie im očividne prospievalo, pretože len čo sa trochu zorientovali v priestore, samček začal švitoriť a rýchlo skladal a rozťahoval chocholček a pridala sa k nemu aj samička. Po tomto prvotnom ošiali sa ukludnili a ďalej prosperovali bez najmenších problémov. Ostatný vtáci sa dostavali do toku, niektorý už sedeli na znáške a pri každom kŕmení dostali dávku mravčích kukiel. Kardinálom to neušlo, pri každom kŕmení boli doslova nalepený na pletive susednej voliéry, ktorú v tom čase obývali amadiny obojkové. Z ľútosti, aby netrpeli, som im dal štvrť polievkovej lyžičky kukiel. Vrhli sa na ne ako osy a za krátky okamih nebolo po kuklách ani chýru. Takto to išlo asi týždeň, kým som si nevšimol, že samček začal tokať. Sedel na najvyššom mieste voliéry, spieval v učupenej polohe a trepotal krídlami, chochlík mal položený. Samička sedela kúsok od neho a počúvala. Chvíľu nato sa prikrčila, začala vibrovať chvostom a prišlo k páreniu. Nemal som po ruke žiadnu vhodnú hniezdnu podložku, tak som im dal do voliéry starú búdku po andulkách, s ktorej som odstránil kryt. Do nej som dal trocha sena, všetko len preto, aby som nemusel neoplodnené vajíčka hľadať po voliére. Nakoniec som v nej našiel krásne uvité hniezdo a v ňom len dve vajíčka, ktoré boli na moje prekvapenie obe oplodnené. Po tomto zistení som búdku dal späť na miesto a opustil voliéru za hlasného kriku samčeka, samička medzi tým znova zasadla na hniezdo.

10. deň po kontrole hniezda som v miske na vodu našiel škrupinu z vajíčka. Vedel som, že deň D je tu, a preto som im hneď dal celú polievkovú lyžičku mravčích kukiel, ktoré samček začal okamžite zbierať a odnášal ich do hniezda. Keď že som nemal predstavu, koľko mláďat vlastne je, túto dávku som zvýšil na 2 lyžičky trikrát denne. 8. deň po vyliahnutí som spravil kontrolu mláďat spojenú s krúžkovaním, pri ktorej som našiel len jedno mláďa a nevyliahnuté vajíčko, v ktorom odumrel zárodok. Toto mláďa dostalo krúžok o vnútornom rozmere 3,2 milimetra. Vyletelo po ďalších 6 dňoch, teda 14 dní od vyliahnutia. Bolo podobné samici, len bolo špinavo sivé a na bruchu a spodnej časti tela malo čierne prúžky. Osamostatnilo sa po ďalších 18 dňoch. Prvou potravou, ktorú som ho videl prijímať, bolo polozrelé a naklíčené proso a slnečnica v mliečnej zrelosti, ktorú mal veľmi rád hlavne samec. V tom čase samica začala sedieť na novej znáške. Mal som obavy, čo bude s mláďaťom, keďže samec môže mláďatá po osamostatnení zabiť. Našťastie sa nič nestalo a ostalo spolu s rodičmi aj po presťahovaní do vnútornej klietky. Druhé hniezdenie nakoniec nebolo úspešné. Samička opustila hniezdo po 7 dňoch a po kontrole 3 vajíčok sa ukázalo, že neboli oplodnené. Do vnútornej klietky boli presťahovaný 18. septembra, kde fungovali ďalej bez akýchkoľvek problémov.

V súčasnosti kardinálov zelených nechovám. Mláďa som prenechal jednému chovateľovi, ktorý zistil, že sa jedná o samičku, a o chovný pár som prišiel. Obaja uhynuli bez zjavnej príčiny… Dúfam však, že sa k ním jedného dňa znovu vrátim a že to už bude plánované.