Zvonohlík sírovožltý, Serinus sulphuratus

Zvonohlík sírovožltý patrí medzi najväčšie druhy afrických zvonohlíkov. Napriek tomu je však medzi slovenskými a českými chovateľmi prakticky neznámy. Ja sám som tento druh objavil len náhodou na internete, ale môžem zodpovedne povedať, že za 4 roky ich chovu vôbec neľutujem, že som ich zaradil medzi mnou chované druhy.

Popis

Ide o vtáky dosahujúce veľkosť 15–17 centimetrov a hmotnosť 25–30 gramov. Sú kontrastnej žltozelenej farby. Uzdička nad okom, fúzy, hrdlo a perie pod chvostom sú jasne žlté. Hruď, vrch hlavy, krk a chrbát sú zelenkasté s tmavými pásikmi. Zobák je mohutný, žltosivej farby. Samičky sú menšie, uzdička nad okom a fúzy sú menej výrazné. Pôsobia matnejším dojmom. Mláďatá sú po vyletení šedo–zelené, na hrudi a bruchu majú tmavé prúžky. Žltá farba nie je u nich výrazná.

Život v prírode

V prírode obýva krovinaté a trávnaté oblasti, zavíta aj do kultúrnej krajiny, ako sú záhrady a pasienky. Nie je taký spoločenský ako iné druhy. Zvyčajne je možné ich pozorovať jednotlivo alebo v pároch, prípadne v rodinných skupinkách. Živí sa plodmi, výhonkami, kvetmi a semenami tráv a burín. Tvrdé semená spra­cúva svojim silným zobákom.

Obdobie hniezdenia v prírode pripadá na mesiace august až október, v zajatí je možné celoročne. Hniezdo je otvorená miskovitá stavba s trávy, korienkov a iného rastlinného materiálu. Býva umiestnené v kríkoch alebo na stromoch vo výške od 1 metra. Znáška pozostáva z 2–3 (4) vajíčok, na ktorých samička sedí 12–13 dní. Mladé hniezdo opúšťajú po 14–18 dňoch.

Tento druh je výborný spevák. Spev je výrazný a melodický.

Nákup

Ako som už v úvode článku napísal, k tomuto druhu zvonohlíka ma priviedla náhoda. Pri prezeraní internetových stránok venovaných vtáctvu ma upútala fotografia veľ­kého druhu afrického zvonohlíka, ktorého som dovtedy vôbec nepoznal. Išlo o zvonohlíka sírovožltého, ktorý ma hneď zaujal svojim vzhľadom. Nasledovalo hľadanie informácií o ňom a tiež možnosť jeho zakúpenia. Informácií o ňom nebolo veľa. Na internetových stránkach to boli väčšinou len informácie o pozorovaní v prírode, o ich chove neboli informácie žiadne. Potom sa mi do rúk dostala kniha Zrnožraví pevci celého sveta od Petra Podpěry a v nej bola informácia, že tento druh sa už v Európe podarilo odchovať. Tým sa moja šanca, že si tento druh zadovážim, zvýšila. Začal som sledovať inzertne stránky, ale nič. Došlo mi, že ich v Čechách ani u nás zrejme nikto nechová. Až keď som si prezeral holandskú inzertnú stránku, som ich objavil. Išlo síce len o jednotlivé kusy ale bola to veľmi dôležitá informácia, pretože ak sa niekde predávajú jednotlivé kusy, tak musí byť miesto, kde sa dá kúpiť celý pár. Tým miestom mohla byť len burza v holandskom Zwolle. A aj tak bolo. 20 septembra 2014 som si z Holandska privie­zol svoj prvý párik týchto krásnych vtákov. Išlo o importované jedince, podľa môjho odhadu maximálne dvojročné.

Po príchode domov boli umiestnený do metrovej klietky, v akých zimujem aj ostané druhy vtákov. Kŕmenie bolo rovnaké ako pri zvonohlíkoch mozambických. Biele obyčajné proso, lesknica, senegalské proso, niger a na spestrenie zmes od Deli Nature číslo 93. Je to zmes pre divo žijúce vtáctvo s vyšším obsahom trávnych semien. Na tejto zmesi vtáci veľmi dobre prosperovali. Do vody dostávali striedavo dva krát do týždňa Promotor a Acidomid. Sépiovú kosť a štrk na trávenie mali neustále. Zaujímavé bolo, že aj keď išlo o vtáky z prírody, veľmi rýchlo sa v klietke skludnili a prijímali ponúknutých múčnych červov z ruky. Taktiež ich zvukové prejavy boli úchvatné. Zo všetkých druhou, ktoré som doteraz choval, sa ukázali ako najlepší speváci.

Prišlo obdobie vianočných sviatkov a začal som uvažovať nad možnosťou zakúpenia ďalšieho páru. Predsa len, ako sa vraví, jeden pár, žiaden pár. Znova som začal sledovať holandskú inzerciu a zvonohlíky som našiel. Tento krát sa ale v ponuke objavili už aj odchovaný vtáci, a tak nebolo nad čím rozmýšľať. 21 februára 2015 som si odnášal z burzy druhý párik. Išlo o belgický odchov, rok na krúžkoch ukazoval 2014. Pri tomto páre bol viditeľný rozdiel vo veľkosti medzi pohlaviami. Samička bola o centimeter menšia. Starostlivosť o ne bola totožná ako pri dovozovej páre.

Odchov

15. mája boli obidva páry vypustené do vonkajších voliér. Dovozový pár obsadil veľkú, husto zarastenú voliéru o rozmeroch 3×3×2 metre (dך×v), kde mu robili spoločnosť motýlikovia modrohlavý, Zlatoprsky malé, astrildy vlnkované, astrildy horské a vločkovníci dybowský. Odchovaný pár obsadil menšiu boxovú voliéru o rozmeroch 3×1×2 metre (dך×v), kde s ním boli umiestnené ešte astrildy vlnkované a astrildy oranžovolíce. Vtáci sa na vonkajšie prostredie dobre adaptovali. Boli aktívny, ich perie ostalo ešte výraznejšie. Samce sa postupne dostávali do toku. Vyspevovali a začali naháňať samice, ktoré hľadali miesta na stavbu hniezd. Ako prvý sa do hniezdenia pustil dovozový pár. Postavil si pomerne hlboké hniezdo v metrovej výške, vo zväzku suchých tráv pri konári, ktorý podopiera strop voliéry. Bolo postavené zo sena a kokosových vlákien. Výstelku tvorili sisalové vlákna. Samica zasadla na znášku 3 vajec, na ktorých sedela 13 dní. Žiaľ znáška nebola oplodnená. Po tomto pokuse vtáci hniezdo opustili. Myslel som, že sa tým pre tento pár sezóna skončila, našťastie som sa mýlil. Po 3 týždňoch od prvej znášky zniesla samica do toho istého hniezda 4 vajíčka, na ktorých poctivo sedela opäť 13 dní. Tento krát sa vyliahli 3 mladé, ktoré hniezdo opustili postupne po 17 dňoch od vyliahnutia. Mláďatá boli veľmi aktívne a už od vyliahnutia sa hlasito dožadovali kŕmenia. Pri kŕmení mláďat dostávali vtáky naklíčenú kŕmnu zmes, senegalské proso v mliečnej zrelosti a mravčie kukly. Dostávali tiež listy púpavy šalátu a jablko. Veľmi si obľúbili polozrelú slnečnicu, ktorú však dostávali len raz, maximálne 2krát do týždňa. Po tomto hniezdení sa už o nič ďalšie nepokúsil.

Odchovaný pár ma svojou činnosťou poriadne potrápil. Hniezdo postavil o týždeň neskôr vo výške asi 160 centimetrov v trse suchej trávy pri stene voliéry. Všetko vyzeralo v poriadku, kým ho samička v priebehu polhodiny celé nerozobrala. Takto to prebiehalo bez prestávky asi 3 týždne. Koncom júla však ostala v hniezde sedieť natrvalo a zniesla 2 vajíčka, z ktorých sa vyliahlo 1 mláďa. Druhé vajíčko zmizlo bez stopy. Mláďa dobre prosperovalo a po 18 dňoch vyletelo z hniezda. Pri odchove som použil rovnaké kŕmenie ako u dovozovej páry. Akurát odmietali slnečnicu, čo bolo pre mňa celkom prekvapivé. Rovnako aj táto pára sa už o nič ďalšie nepokúsila a v pokoji vydržali vonku do 27. septembra, kedy som ich umiestnil do vnútorných klietok na zimu. Mláďatá som po preperení určil ako troch samcov a jednu samičku. Moja prvá sezóna s týmto druhom vyšla nad očakávania.

Sklamanie

Vtáky v poriadu prežili zimu. A do novej sezóny som išiel s dvomi chovnými pármi a dvomi mladými samčekmi. Jeden mladý pár si prevzal taliansky chovateľ. Prišiel 15. máj a vtáci putovali do vonkajších voliér. Dovozová pára išla do veľkej a odchovaná pára do boxovej voliéry. Zmenilo sa druhové zloženie. Vo veľkej voliére boli okrem zvonohlíkov astrildy žltobruché, motýliky modrohlavé, zlatoprsky malé, astrildy trstinové a amadiny obojkové. V boxovej voliére to boli astrildy vlnkované a astrildy trstinové. Všetky vtáky sa pomaličky pustili do toku a hniezdenia, len zvonohlíkom sa akosi nechcelo. Prvé prejavy hniezdnej aktivity som u nich zaregistroval po vyše mesiaci. Samica z odchovanej páry začala nosiť hniez­dny materiál (seno, kokosové vlákno ) na miesto, kde bolo pôvodné hniezdo, ale rovnako ako v predošlom roku ho aj teraz po pár dňoch rozobrala. Po ďalších 2 týždňoch do novopostaveného hniezda zniesla 3 vajíčka, ktorým sa však vôbec nevenovala a po 4 dňoch som ich odstránil. Hniezdo znovu rozobrala a v tejto činnosti pokračovala celé leto.

U dovozovej páry, na ktorú som sa spoliehal, sa hniezdna aktivita prejavila o týždeň neskôr ako u druhej páry. Tu to však vyzeralo nádejne. Samec pospevoval a trilkoval a samica nosila hniezdny materiál. Avšak na úplne nové miesto. Postavila si hniezdo v hustom trse trávy, ktorý bol z oboch strán ohraničený vetvou z bambusu vo výške asi 120 centimetrov. S tohto miesta ich však vyhnali astrildy trstinové. Nové hniezdo si postavili o asi 30 centimetrov vyššie, pri stene voliéry. Pred hniezdom sa nachádzal veľký živý trs okrasnej trávy, ktorej steblá vytvárali nad hniezdom striešku. Do tohto hniezda zniesla samička 2 vajíčka, s ktorých sa po 13 dňoch vyliahli 2 mláďatá. Rodičia ich poctivo kŕmili, ale pri krúžkovaní v 10. deň som si všimol veľký rozdiel vo veľkosti mláďat. Staršie bolo raz tak veľké ako to druhé, čomu som vôbec nerozumel, keďže sa vyliahli deň po sebe a chovný vtáci mali hniezdneho kŕmenia dostatok. Po 3 dňoch od okrúžkovania som našiel mladšie mláďa na zemi pod hniezdom, a keďže žilo, vrátil som ho späť. Všetko sa zdalo byť v poriadku, mláďatá v hniezde a nakŕmené, dospelý tiež. Lenže omyl. Pri náhodnej kontrole som našiel väčšie z mláďat mŕtve na zemi a mladšie som nenašiel vôbec. Sklamanie bolo obrovské, ale dúfal som, že sa vtáci pokúsia ešte o jedno hniezdo. Nepokúsili sa už o nič. Aj napriek tomu som ich do vnútorných klietok dával až ako posledných 17. októbra spolu so zvonohlíkmi mozambickými a pápežíkmi indigovými. Zimu prečkali bez problémov. Neostáva mi nič iné, len dúfať, že tohtoročná sezóna bude úspešnejšia.

Toľko z mojich doterajších skúseností s týmto krásnym, aj keď v našich chovoch vzácnym druhom. Dúfam, že tento môj článok presvedčí viacerých zanietených chovateľov, aby sa mu začali venovať, určite si to zaslúži. Je pekne sfarbený krásne spieva a nie je náročný, tak prečo to neskúsiť.