Problémy s dokrmovaním ary ararauny – moje začiatky

Tento článok by som chcel napísať preto, aby som pomohol niektorým s trápeniami pri ručnom dokrmovaní, ktoré som si prešiel sám v praxi. Chovám veľa druhov exotického vtáctva, chvalabohu patrím k tým, ktorý nemusia dokrmovať ručne svoje odchovy, pretože všetky páry sa o potomstvo starajú vzorne až do osamostatnenia. Až na jednu výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo. Samozrejme nebolo to celkom tak, že by sa rodičia nestarali, ale bohužiaľ okolnosti si tento proces vyžadovali.

Ručné dokrmovanie

Mám chovný pár ary ararauny. V roku 2019 vo vonkajšej voliére mali búdku vyrobenú z vínneho suda, ktorú bleskove obsadili, a samica zasadla na svoju prvú znášku. Prvá znáška bola čistá. Po vyhodení neoplodnených vajec sa za približne tri týždne ary naniesli znova. Kolobeh sa opakoval, taktiež čistá znáška. Kontrola bola búdky bola veľmi obtiažna, nakoľko samica bránila vstupný otvor svojim zobákom a vždy, ak sa niekto priblížil čo i len k voliére, keď bola vonku, ihneď zaliezla do vnútra.

Takto sa to opakovalo celé leto. Nakoniec koncom augusta dva týždne sedela a sedela a nič v búde nemala. Tak som ju nechal tak, že ju to samú prestane baviť. Potom vyliezala častejšie a myslel som si, že už sa znova nenanesie, lebo som ju pozoroval často aj vonku, aj vo vnútri. Koncom októbra, keď sa počasie menilo na zimné, som svoje papagáje začal premiestňovať do vnútorných voliér. Nakukol som do búdky ararauny, a tam dve vyliahnuté mladé. Vyzerali byť čerstvo vyliahnuté, jedno bolo pekné živé a druhé také malátne. Utekal som domov zapať inkubátor a liaheň a potom po mladé z búdky, keďže v noci mala teplota klesnúť až na -7 a toto malo trvať 3 až 4 dni. Bolo mi jasné, že vonku mladé neprežijú, keďže samica je na bruchu vyšklbaná. Keď som sa vrátil po mladé, žilo už iba jedno.

Tak sa začal kolotoč, dokrmovaciu zmes som mal po ruke ako sa hovorí pre prípad potreby. Naštudované som mal tiež toho veľmi veľa, ale prax mi chýbala. Tak som mladé umiestnil najprv do liahne Cleo 5th. Nakŕmil riedkou dokrmovacou zmesou Nutri Bird A19, nastavil budík na každé 2,5 hodiny a začal som kŕmiť, vážiť, ohrievať a zapisovať. Kŕmil som zohnnutou lyžičkou. Prvé kŕmenie v pohode, druhé tretie, štvrté... všetko prebiehalo zdanlivo hladko, tak ako som si naštudoval v knihách a internete. Mladé rástlo a naberalo pekne na váhe. Zdalo sa mi, že na 4. deň mláďa dobre netrávi, začal som podávať a riediť dokrmovaciu zmes s kmínovým čajom alebo čaj kmín, fenikel. Obavy boli zbytočné, trávilo dobre.

Dočítal som sa, že nikdy nemám kŕmiť mláďa do nevytráveného vola. Avšak jeden môj známy, ktorý dokrmuje často, mi hovoril, že kľudne môžem, ak je trocha nevytrávené, pretože aj rodičia nečakajú, kým mláďa dotrávi, a kŕmia ho tak často, ako sa im dá. Poradil mi tráviace enzýmy Harrison´s Fauna Flora (dávkovanie podľa návodu od výrobcu na obale), ktoré mi dal aj on sám, a neskôr som si ich objednal cez internet. Dal som na jeho rady a všetko prebiehalo celkom v poriadku, strašiak ručného dokrmovania nebol až taký strašný. Mladá ara naozaj rýchlo rástla, krásne priberala. V liahni Cleo som ju mal 14 dní, neskôr som ju premiestnil do inkubátora s teplotou 34,0 stupňa C. Postupne, ako mladá ara rástla, som teplotu znižoval a taktiež som predlžoval cyklus kŕmenia, ako je uvedené vtabuľke, ktorú som si písal.

 

Teploty / dni / cykly ručného dokrmovania ary ararauna
Deň	Teplota v inkubátore / Cleo 5th	Teplota zmesi	Interval kŕmenia	Noc
1–3	38,5	38	2,5	2,5
4–7	38	38	3	3
8–11	36	35-36	4	5
12–21	34	34	5	5
22–34	33	32	5	6
35–41	30	30	5	7
42–60	26	26	6	8
61–odstav	22	26	8	8

 

Odvykanie od dokrmovacej zmesi

Doteraz bolo dokrmovanie da sa povedať bezproblémové, problémy začali až vo fáze odvykania. Mladej are som začal od 60. dňa, keď som videl, že začala všetko možné okolo seba ozobávať, predkladať nakrájane ovocie (jablká, hrušky, ananás, banán...) na väčšie kúsky. Väčšinou to len rozprplala a povyhadzovala z misky von. Skúšal som dávať aj na lyžičku, zatiaľ bezvýsledne. Až neskôr, okolo cca 75 dňa, som si všimol, že kúsky ovocia už len neozobáva, ale už aj v malej miere konzumuje, Samozrejme stále bola dokrmovaná so striekačkou, kde sa dožadovala zmesi častým mávaním krídel a už aj zvukovými prejavmi. Ale išlo to pomaly.

Zlom nastal, keď som sa rozhodol, že k nemu zadovážim opačné pohlavie. Pretože nemôžem sa toľko venovať jednému papagájovi na úkor ostatných v mojom chove. Tak som si dal inzerát na jeden portál, kde som hľadal ručne dokŕmenú aru araraunu v približnom veku, ako je môj samec, ale už osamostatnenú, kedy by sa môj mohol od nej naučiť sám lúskať semiačka. Podarilo sa mi zohnať presne o mesiac staršiu samičku od manželského páru, ktorý ju mal dva dni. Kúpili si ju ako domáceho mazlíčka, avšak museli ju dať preč, pretože nečakali, že bude taká hlučná a stresuje im psa. Preto radšej ľudí odhováram, aby si do bytu kupovali také veľké papagáje, lebo to naozaj nie je sranda. 

Samicu som oddelil prvý deň vedľa do klietky, pozerali na seba, a bola naozaj hlučná. Sama prijímala granule aj zmes pre veľké papagáje. Na druhý deň som sa rozhodol, že ich dám spolu, uvidíme, ako sa budú chovať. Prvé stretnutie trocha šok, potom všetko v poriadku a za dva dni z nich boli kamaráti. Problém bol v tom, že môj samec prestal prijímať potravu a začal už len pýtať striekačku a bol každý deň hlučnejší a hlučnejší. Nová samica, keď videla, že toho môjho stále dokrmujem, začala pýtať tiež, bolo pre ňu jednoduchšie si vypýtať a škriekať ako sa sama najesť. 

A problém bol na svete. Môj samec, z polovice odstavený, keď už sám vedel to čo malého zjesť, prestal úplne a odstavená samica tiež. Takže kolotoč, čo teraz spraviť, kde bola chyba a ako to napraviť. Naozaj obaja umiestnený v kuchyni panelákového domu, to bolo ako besnenie šeliem, hlavne keď ma obaja zbadali. Bordel z mávania krídel a neskutočný rev. Samec bol stále našuchorený a len žobral o potravu. Ja som z toho bol na prášky a rodičia ani nehovorím.

Dovolil som si na diskusné fórum tu na iFaune založiť vlákno odstav mladej ary, kde som pýtal informácie. Týmto by som poďakoval milým ľudom, ktorý mi naozaj pomohli, napísali rady do interných správ a nakoniec sa to zvládlo, a celkom rýchlo. (Ďakovanie patrí nickom: Sis, Misimisi, Froli-1.) Takže som začal odstav odznova a už z dvoma papagájmi. Namočené granule som rozmiešal na menšie kúsky, pridal nakrájané jabĺčko, trocha dokrmovacej zmesi položil na stôl aj s lyžičkou a oboch som kŕmil ako malé deti. Dva dni to išlo, ako išlo – pomaly, ale isto. Potom začal jesť môj samec, už si z lyžičky pomaly dával, a ukazoval som mu, aby začal jesť sám z tanierika. Ona to začala opakovať po ňom tiež, i keď sama pred tým už vedela žrať.

Neskôr som dával takú istú zmes granúl a nakrájaného ovocia do misky priamo do klietky. Stále ten istý škrekot, mávanie krídlami, ale po trpezlivom ukazovaní, kde čo má, začal prijímať polotekuté skupenstvo už aj sám. Takto to trvalo celé asi 7–10 dní. Postupne som pridával tvrdšie nenamočené granule a namočené zrno pre veľké papagáje. Postupne sa to každým dňom zlepšovalo, už som kŕmenie striekačkou vôbec nepoužíval, vždy som do misky dával danú zmes. Celé toto trápenie bolo stresujúce aj pre mňa a tak isto aj pre papagáje.

Približne mesiac a všetko sa dalo do normálnych koľají, obaja prijímajú stravu aj granule, aj suché zrno, nikto nekričí, že chce dokrmovaciu zmes, a obaja sú krotký a dožadujú si skôr prelet po izbe a kuchyni ako jedlo. Zaujíma ich okno a dianie vonku, potom všetko možne, čo nájdu v izbe, na zemi a najlepšia hračka (skoro zadarmo) je rolka od toaletného papiera a prázdny papierový obal od vajíčok. Samozrejme všetko okusovať, všade sa pozerať a aj si často zaškriekať, to je každodenná realita.

Už len čakám, kým bude leto alebo počasie vhodné ich dať spolu do veľkej priestrannej voliéry. Tam im bude lepšie, budú na slnku, daždi, môžu lietať, loziť a okusovať, čo sa im zachce. Mám tam pripravené pre nich laná, konáre, hrubé stromy a živé kríky. Krásne mi harmonizujú, dokonca sa bez seba nikam nepohnú. Keď zoberiem jedného do obývačky a druhý ostane v kuchyni, to je potom riadny masaker. Hukot škrekot, kde je ten druhý. Keď pohladkám jedného, automaticky musím aj druhého, keď bude mať piškótu jeden, druhý to isté. Zažije s nimi človek aj veľa srandy. 

Táto skúsenosť mi dala poznatok nepodceňovať odstav ručne dokrmovaných vtákov, a hlavne takéto vtáky ani nekupovať od chovateľov, ktorý aj napriek krásnym rečiam a vidinou zisku tvrdia, že je to ľahké a trvá to chvíľku. Na dokrmovaní je to najťažšia fáza, ktorá je náročná tak isto pre chovateľa, ako aj pre samotného odchovanca. 

Nakoniec by som radil každému, kto by chcel chovať veľkého papagája v byte ako domáceho maznáčika, nech si to 3× alebo aj 5× rozmyslí, či je pripravený nato niekoľkokrát za deň zametať okolo klietky, mať v byte prach a perie, počúvať škriekanie, ktoré môže byť občas aj dosť hlučné, a nezabudnite, či sa k vám hodí, keď máte ešte jedného domáceho miláčika, ako je napríklad pes alebo mačka.