Psi byli v každé době člověku dobrým pomocníkem, a to platí dodnes. Pomáhají lidem s různým postižením, příslušníkům ozbrojených složek i v dalších oblastech lidského snažení. Svůj význam neztratili ani při hlídání rodiny a majetku. Způsobů využívání psů ve prospěch člověka je mnoho a v době krize způsobené koronavirem se mnozí dobrovolníci i profesionálové snaží najít způsob, jak pomocí psů detekovat nakažené osoby.
Ze sdělovacích prostředků se dozvídáme, jak se ve světě i u nás doma pokouší kynologové ve spolupráci s lékaři a vědci hledat způsoby přípravy a využití psů k vyhledávání osob nakažených koronavirem SARS-CoV-2, který způsobuje onemocnění covid-19.
Všechny zainteresované kynology, výzkumníky a vědce čeká neprobádaná cesta a milovníci psů si přejí, aby se i v boji proti nemoci covid-19 čtyřnožci uplatnili a pomohli společnosti jako v mnoha jiných oblastech lidského snažení. A v čem vidí největší těžkosti kynolog RNDr. Vladimír Ďurišin, vystudovaný biolog, který mj. pracoval jako výzkumný pracovník Virologického ústavu Slovenské akademie věd v Bratislavě? Starší kynologové ho znají z jeho úspěšného zápolení ve sportovní kynologii v letech 1975 až 1990 a jako rozhodčího pro výkon služebních psů. Mladší pejskaři ho zase mohou znát z působení ve funkci šéfa odboru kynologie a hipologie Prezidia Policejního sboru Slovenské republiky (1991–2010), kdy organizoval mnoho vzdělávacích seminářů pro profesionální i zájmové kynology. Nyní učí na Akademii Policejního sboru v Bratislavě a na Univerzitě veterinárního lékařství a farmacie v Košicích.
Kniha akcentuje vedecký prístup k riešeniu problematiky kynologickej metodológie pri detekcii operatívno-pátracích stôp a identifikácii kriminalistických pachových stôp. Takže vo všeobecnosti možno tento princíp uplatniť aj pri hľadaní možností diagnostiky covidu-19 špeciálne cvičenými psami.
Monografia je syntézouceloživotného profesijného úsilia autora o systémové pojatie problematiky policajnej kynológie, ktorá sa dlhodobo uchádzala o relevantné zaradenie v štruktúre policajných činností, policajných služieb a policajných vied. Dielo prináša koncepciu plnohodnotného a efektívneho uplatnenia uvedenej moderne koncipovanej bezpečnostnej služby v oblasti trestného konania, vo verejno-poriadkovej činnosti, v operatívnej a v pátracej činnosti Policajného zboru. Monografia autenticky zachytáva jednotlivé rozvojové koncepty prinášajúce impulzy k efektívnejšiemu využitiu policajnej kynológie v boji proti zločinu, v objasňovaní trestnej činnosti a v zisťovaní jej páchateľov.
Áno, samozrejme. Vydavateľom monografie je Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Kniha sa dá objednať prostredníctvom e-shopu univerzity na adrese: eshop,uvlf.sk. Publikácia má 460 strán, je spracovaná v pevnej a šitej väzbe. Cena jedného výtlačku je 14 eur.
Kniha je kolektívnym dielom, na ktorom sa podieľali aj viacerí českí autori.
Podľa dostupných informácii, ktoré boli publikované v médiách v súvislosti s využitím psov v boji proti covidu-19, pravdepodobne pôjde v tejto fáze vývoja predmetnej metódy len o detekciu bližšie neurčeného pachu, a nie jeho identifikáciu. V tom je veľký rozdiel. Výcvik na identifikáciu, teda individualizáciu pachu, nie je možné uskutočniť za pár výcvikových týždňov. Je to dlhodobý proces prípravy trvajúcej niekoľko mesiacov až jeden rok. Psy pravdepodobne detegujú bližšie nešpacifikované zmeny v pachovom spektre osoby, ale už neidentifikujú, o aké respiračné ochorenie ide. Napr. chrípku, nádchu, laryngitídu, tracheitídu, bronchitídu, pneumóniu a desiatky iných onemocnení spôsobujú rôzne druhy vírusov, baktérií iných infekčných agensov, ktoré sú súčasťou druhotnej bakteriálnej infekcie. Rozlíšiť tie správne korona viry a identifikovať práve ten, ktorý spósobuje ochorenie covid-19 – to je vážna vedecko-výskumná úloha.
Metódou pachovej identifikácie sa Policajný zbor zaoberá už 45 rokov, takpovediac vedecky, prostredníctvom kriminalistickej odorológie. Napriek tomu je táto metóda, ktorá vedie k individualizácii osoby, v permanentnom vývoji, i keď je dnes na Slovensku súdmi rešpektovaná ako relevantný dôkazný prostriedok. Ani procesy detekcie covidu-19 sa nedajú veľmi urýchliť – tak ako ani napríklad vývoj vakcíny proti tomuto infekčnému ochoreniu.
Covid detekcia ako nová problematika predstavuje široký súbor úloh, pred kterými aktuálne stoja výskumné tímy. Otázok je veľa a odpovedí, ktoré by odpovedali na daný vedecký problém, už pomenej. Chýba validovaná metóda detekcie ochorenia covid-19 aj samotného coronavírusu špeciálne cvičenými psami. Teda vedecká metóda, ktorá by odpovedala na vami položenú otázku.
Každá metóda musí spĺňať kvalifikačné kritériá: musí mať vedecký a právny základ a musí byť overená v aplikačnej praxi. Nie je možné, aby sme sa dnes pohybovali v tak závažnej problematike len v empirickej rovine. Budúca kynologická covid metóda má byť uceleným a systémovým spôsobom, ako riešiť problematiku detekcie, resp. identifikácie samotného korona vírusu ako pôvodcu choroby alebo fyziologických prejavov daného patologického stavu, v ktorom sa infikovaný jedinec nachádza. Musí predstavovať utriedený a koordinovaný súbor konkrétnych kynologických zásad a ich činností obsahujúcich princípy odoberania pachu od osoby, zaisťovania pachových vzoriek, manipuláciu s nimi a nakoniec ich samotnú detekciu, resp. komparáciu. Súčasťou metódy musia byť samozrejme moderné metodiky výcviku psov, tréningu a atestácie psovodov a služobných psov a iné.
Prekvapuje ma, že fínska strana prichádza s informáciou o úspešnom zavedení detekcie choroby do praxe bez uvedenia konkrétnych výsledkov po monitorovaní cestujúcich na medzinárodnom letisku. Výsledky v aplikačnej praxi sú práve tým najdôležitejším atribútom pre uznanie metódy ako releventného spôsobu na riešenie danej problematiky pomocou jasne definovaných pravidiel. Fíni pracujú so stermi, ktoré si na letisku vykoná kontrolovaná osoba z pokožky, pričom je známe, že korona vírus vylučuje človek z horných respiračných ciest formou kvapôčkovej infekcie. Považujem výsledky, ktoré publikujú Fíni, za predčasné.
Na druhej strane francúzski a anglickí výskumníci pracujú s predpokladom, že ľudia infikovaní korona vírusom produkujú špecifický pach rozpoznateľný čuchom psa. Tento prístup je korektný, pretože základom každého seriózneho bádania je predsa vedecká hypotéza. Vo Francúzsku a v Anglicku výsledky skúmania predpokladajú s pozitívnym výsledkom, ale netvrdia niečo, čo nemôžu na základe prvých experimentov dokázať.
Na rozdiel od Fínov nezaviedli metódu, ktorá je v štádiu vývoja, okamžite do aplikačnej praxe. Francúzi odoberajú osobám z podpazušia na tampóny pach, ktorý potom psy označujú v rade medzi vzorkou pachu zdravej osoby a s vzorkou neutrálnou. Domnievajú sa, že zmeny pachového obrazu skúmanej osoby sa prejavia v zložení jeho potu. Výsledky pokladajú za povzbudivé, ale metódu považujú stále v štádiu vývoja a za doplnkovú k medicínskym testom. Rovnako v Nemecku testovanie psov nepovažujú za ukončené a momentálne sa pripravujú na druhú fázu, v ktorej chcú zistiť, či zvieratá dokážu rozoznať rozdiel medzi bežným prechladnutím a ochorením covid-19.
Profesorka MVDr. Jana Kottferová, PhD., z Univerzity veterinársneho lekárstva a farmácie v Košiciach vypracovala projekt Kanisdiagnostika covid-19 na identifikáciu ochorenia pomocou špeciálne cvičených psov. Je to projekt APVV (projekt aplikovaného výskumu). V septembri tohoto roku dostali rozhodnutie grantovej agentúry že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov je projekt zamietnutý napriek vysokému hodnoteniu zo strany oponentov. Odvolali sa voči tomuto rozhodnutiu cestou rektorky univerzity. V súčasnosti čakajú na vyjadrenie.
Děkuji za rozhovor.
Poznámka: Po tomto rozhovoru budou následovat další články ke stejnému tématu, neboť v České republice běží rovněž projekty k využití psů při vyhledávání osob s nemocí covid-19. Mnozí kynologové a další čtenáři z různých médií jistě vědí, o které aktivity se jedná, my se však pokusíme o zevrubnější informování.