Chovom exotických vtákov a papagájov sa zaoberám už od malička, približne od svojich 13 rokoch, kde som začínal asi ako každý s drobnou austráliou (andulky, korely, rozely, kanáriky). Vždy sa mi páčila a chcel som chovať eurofaunu. Napokon som si pred pár rokmi zadovážil párik hýľov lesných.
Chov hýľov na Slovensku podlieha registrácii na príslušnom okresnom úrade životného prostredia. Potom ako som si zadovážil prvý chovný párik, som navštívil príslušný okresný úrad v mieste môjho bydliska, podal si žiadosť o evidenčné číslo chovateľa a poradil sa s pracovníčkou, ako začať. Samozrejme informácie som mal už z internetu, rôznych diskusií a rady od kolegov chovateľov. Momentálne chovám 7 párov hýľov lesných (prírodne sfarbených), z toho jeden párik je samec hnedý pastel a samica dvojfaktorový pastel. Pravdu povediac práve tento pár je najspoľahlivejší a odchováva mi so 100% úspešnosťou.
Všetky svoje hýle zimujem vo vonkajšej voliére o veľkosti 4 × 2 × 2 m spolu. Voliéra je z vnútra zariadená tak, že sú tam vysadené živé ihličnaté a listnaté stromy, ako bydielka používam konáre rôznej hrúbky celé neostrihané – či už ihličnaté alebo listnaté. Jedna tretina tejto voliéry je zastrešená a chránená proti vetru a dažďu. V zastrešenej časti je na spodku voliéry pletivo a na ňom je riečny štrk, nakoľko sa mi po minulé roky stávalo, že sa tam usídlili na celú zimu myši. Teraz keď je spodok vyštrkovaný, myši tam síce prelezú, ale netvoria si tam chodbičky a neryjú do zeme.
V zime kŕmna dávka pozostáva zo žrádla pre lesné vtáky (napr. značka Manitoba) – dá sa veľmi ľahko kúpiť na burzách exotických vtákov, alebo od súkromných dodávateľov. Samozrejme čistú vodu mením denne. Na jeseň, keď dozrievajú plodiny rôznych stromov, im začínam dávať napríklad semená javora, ktoré veľmi obľubujú, rôzne semená tráv alebo bodliakov a počas celej zimy podávam plody hlohu a jarabiny. Zbieram ich tak, že docvikám celé vetvičky a celé im to dám do voliéry. Dvakrát ročne na jeseň a na jar vtáky odčervujem prípravkom Baycox 2,5% proti kokcidióze. Vtáky takto zimujem spoločne od októbra do februára.
Vo februári vtákov rozdeľujem do chovných párov do chovných voliér. V tom čase je vidieť, že samce už začínajú spievať a vznikajú medzi nimi drobné šarvátky. Je dobré v týchto voliérach mať oddelené spoločné časti nepriehľadným materiálom. Samce v susediacich voliérach na seba aj cez pletivo dosť značne útočia, čo môže spôsobiť vyrušovanie pri hniezdení.
Chovné voliérky mám v rôznych veľkostiach, ale každá má približne 2 m3. Vo voliérach sú vysadené ihličnaté stromy (smreky, jedle, borovice, hraby). Dno každej voliéry je potiahnuté čiernou netkanou textíliou a vysypané mulčovacou kôrou. Ako bydielka som používal konáre rôznych stromov či už ovocné, alebo hociktoré listnaté.
Na začiatku chovnej sezóny vtákom podávam suchú zmes zrnín, začínam dávať pupene stromov aj s kvetmi (jabloň, hruška, čerešňa,..) púpavu, kuračku a vajcovú zmes. Do vajcovej zmesi, ktorú si pripravujem sám z vareného vajca, strúhanej mrkvy, posypanú strúhankou, sušenými gamarusmi, pridávam aj živé múčne červy. Niektorý chovatelia podávajú múčne červy výlučne len vyzlečené štádiá, ja to nerobím. Vajcovú zmes približne 3× do týždňa obohacujem taktiež o sypkú zmes FEEDmixu. Je to prášok určený pre nosnice a sliepky na znášku vajec a lepšiu oplodnenosť vajec. U mňa tento prášok naozaj funguje, oplodnenosť vajec je viditeľná a v mojom chove sa pohybuje okolo 80–100 % u jednotlivých hniezdiacich párov.
Na výber dávam vtákom vždy dve hniezda. Z moje skúsenosti si vybrali vždy väčšiu variantu hniezd s priemerom cca 13 cm a vždy prútené hniezdo, alebo hniezdny košík, ktorý bol hnedej farby a nie plastový. Ako výstelku im dávam kokosové vlákna.
Samotná znáška pozostáva z 4–7 vajec. Väčšinou 5. Jeden chovný pár v roku 2017 mal obe znášky čisté, nechcel som ich predať, lebo to boli krásne veľké jedince, teda ešte stále sú. Tento rok mali taktiež prvý znášku čistú, avšak som im začal podávať vajcovú miešanku posypanú už zmieneným FeedMixom, a druhá znáška pozostávala zo 7 vajec, z ktorých sa vyliahlo všetkých 7 mladých. Momentálne, keď tento článok píšem, majú mláďatá 14 dní a začínajú sedieť na konárikoch pri hniezde, alebo poskakujú po zemi, kde ich rodičia kŕmia.
Mladé krúžkujem na 9. deň krúžkami o veľkosti 3,2 mm. Niektorý chovatelia uvádzajú len 3 mm (myslím však, že podľa toho, ako výrobca uvádza, či vnútorný, alebo vonkajší priemer). Mladým na 10. deň kontrolujem krúžky a ešte sa mi nestalo, že by krúžok skĺzol alebo bol vyvlečený z nožičky.
Mláďatá oddeľujem od rodičov vo veku približne jedného mesiaca, záleží na tom ako ich vidím kŕmiť sa samostatne, pretože vo veľkých prípadoch sa samica po vyletení mladých z hniezda nanesie na druhú znášku približne po 147 dňoch a mláďatá kŕmi samec. Po osamostatnení všetky mláďatá z daného roku premiestňujem do veľkej preletovacej voliéry, kde zosilnejú a preperia. Preperovanie začína u niektorých jedincov už koncom augusta, kde sa samcom na hrudi začínajú červenať pierka.
Kŕmenie odstavených jedincov sa snažím pripravovať v čo najrozmanitejšej forme, to znamená, že im predkladám rôzne v prírode dostupne semená travín, stromov, bodliakov, zelené krmivo ako šalát, kel, každý deň jabĺčko aj s jadierkami a sem tam pridávam rôzne do vody kvapkané vitamíny a minerálne látky, ktoré sú nezbytné pre preperovanie mladých jedincov a zdravý vývoj.
Tak isto mláďatá na jeseň odčervujem prípravkom Baycox 2,8% (dá sa kúpiť v lekárňach, kde držia veterinárne prípravky). Hlavnou príčinou nakazenia hýľov kokcídiami priznačujem pohybom voľne žijúcich vtákov, ako sú vrabce, drozdy a podobne. Preto je dobré, aby sa v blízkosti voliér tieto vtáky nevyskytovali. Ja používam atrapy dravcov a sov na strechách voliér, ale nefunguje to. Vtáky sa na to časom zvyknú a ignorujú to.
V priebehu chovnej sezóny má každý par podľa mojich sledovaní špecifické alebo rôzne požiadavky. Každý chovateľ už podľa chovania svojich zverencov vie odhadnúť, kedy a aký par mu prijíma aký druh potravy. Napríklad ja som na začiatku predkladal všetkým vtákom potravu tú istú. Hlavne v období párenia im predkladám tak isto naklíčenú stravu ako aj suchú. V období kŕmenia mladých som zistil od každého páru rôzne prijímanie potravy.
Môj párik mutačných hýľov nikdy nekŕmil mladé vajcovou miešankou alebo múčnymi červami. Veľmi dobre a pravidelne brali naklíčenú zmes a zelené krmivo. Hlavne kvety „mlieča roľného“, púpavu, rôzne trávy, ale vajcovej miešanky sa nikdy ani nedotkli. Prednosť dávali jablkám a zelenému krmivu a tým aj kŕmili svoje mladé a vyviedli až do samostatnosti. Im som posýpal naklíčené zrno alebo kúsky jabĺk už spomínaným FeedMixom pre nosnice. Mám jeden veľmi spoľahlivý a veľmi krotký pár, ktorý v období odchovu mladých kŕmi výlučne živým hmyzom, vajcovej miešanky sa ani nedotkne. Tak tým v období hniezdenia ani vajcovú zmes ani nepredkladám. Dávam im vždy čerstvú vodu, suché alebo naklíčené zmesi pre lesné vtáctvo a dostatok jabĺk, hrušiek a zeleného krmiva. Ak niekde na záhrade nájdem listy alebo stonky rastlín napadnuté voškami, taktiež im toto predkladám a berú to s veľkou chuťou.
Ostatné páry berú taktiež všetko sporadicky, dokonca som si všimol, že ak samec kŕmi mladé, tak z vajcovej miešanky vyberá len múčne červy, a samica berie všetko – aj vajce, aj živú potravu. Tak isto sa stáva, že môžu byť vajíčka neoplodnené alebo samica sedí nepravidelne, až vôbec. V takomto prípade mám k dispozícii párik kanárikov, ktorým by som tieto vajíčka podložil. Našťastie som toto nikdy nepotreboval. Od známych chovateľov som sa dopočul, že aj pestúnky japonské môžu spoľahlivo odchovávať aj mladé podložené hýle. Túto skúsenosť taktiež nemám.
Ak niekoho chov hýľov láka, všetkým by som odporúčal skúsiť to. Chov a odchov môže byť náročný, ale ak sa tomu človek venuje denne, nechá si poradiť a získa skúsenosti, určite sa mu každý párik odvďačí svojím odchovom. Sú to veľmi krásne, majestátne a hlavne krotké vtáky, ktorých vzhľad udrie do očí každému.