Môj chov a odchov papagája sivého žako kongo (Psittacus erithacus) a problémy s vyšklbávaním peria

Opisovať, ako papagáj sivý žako vyzerá, nie je nutné, dneska, v dobe internetu, si človek ľahko vyhľadá, ako vyzerá, koľko váži atď. Dôležité sú skúsenosti ohľadom chovu, odchovu, ktoré sa môžu od chovateľa k chovateľovi líšiť, často krát jeden nesúhlasí s druhým, ale pokiaľ sa daria odchovy a vtáci sú zdravý a spokojný, nie je čas riešiť takéto veci. Tento článok je len o mojich osobných skúsenostiach z praktického hľadiska.

Začiatky

S aktívnym chovom žakov som začal pred necelými 4 rokmi. Dovtedy som mal s nimi len skúsenosti ako s domácimi mazlíčkami, ktorý sa mi dostali do rúk preto, lebo ich pôvodný majitelia už nechceli. Boli to 4 samci 4, 10, 16 a 19ročný. Všetci krotký alebo polokrotký, dvaja z nich značne vyšklbaný. 

V januári roku 2016, presnejšie 3. 1., som si zadovážil 18ročný chovný pár s papiermi a potrebnými dokladmi od pána, ktorý rušil chov žakov. Premiestnil som ich do mojej vnútornej voliéry, kde zimujem aj ostatné vtáctvo (žakov, senegalcov, pap. konžských...). V tejto časti vykurujem na teplotu 10–15 stupňov.

Žakov mi pôvodný majiteľ predal aj s búdkou, kde odchovávali mladé. Je to búdka o rozmeroch 30 × 50 × 30 (šírka × výška × hĺbka). Po premiestnení žakov do voliéry ihneď zaliezli do búdky, kde sa zdržovali celé dva dni. Na kamerách som nezaznamenal ani záujem o jedlo a vodu. Na tretí deň obaja vyliezli, pol dňa len sedeli a pozerali, neskôr už začali aj sami žrať. Dňa 15. 1. 2016 samica zniesla 2 vajíčka s odstupom 2 dní. Sedela na nich pevne, samec ju kŕmil a často sa zdržoval v búdke. Keď som prišiel do voliéry, často bolo počuť, ako samica klepe na búdku z vnútornej strany (zrejme výstražné znamenie). Obe vajíčka boli čisté, ako som predpokladal. Vtáci sú polokrotký, samec si zoberie z ruky bežne orechy alebo slnečnicu, samica je opatrnejšia. Bolo na nich vidieť, ako často sa kŕmia alebo dotýkajú zobákmi. Párenie som zaznamenal len na kamerách. Samec aj rozpráva „ Ahoj, Ivo“. 

Prvý odchov

V apríly toho istého roku samica zasadla na 3 vajíčka. Všetky boli oplodnené a mladé sa vyliahli postupne za približne 28 dní. Búdku som kontroloval len naozaj priebežne, nakoľko ihneď ako som sa priblížil bližšie k búdke, obaja vtáci do nej vošli a začali veľmi škriekať. Nechcel som riskovať prípadné poškodenie vajíčok alebo mláďat. Preto som sa rozhodol mláďatá čipovať, a nie krúžkovať, hlavne z dôvodu agresívnosti dospelých jedincov, a nebolo možné pri kontrole búdky mláďatá vytiahnuť. Samozrejme s tým sú spojené papierovačky cez príslušné úrady a mojej žiadosti o čipovanie bolo vyhovené až za necelé tri mesiace, kedy boli mláďatá dospelé.

Mláďatá rástli veľmi pekne a rýchlo. Na 21. deň od vyliahnutia prvého som kontroloval búdku, žiaľ jedno som našiel mŕtve, bolo nakŕmené, ale bohužiaľ bez známok života. Pripisujem to zmene druhu značky v krmive. Dovtedy som vtáky kŕmil miešanou zmesou pre africké papagáje od jedného pána, ale zmenil som v čase odchovu za značku Deli Nature 64. Ostatné dve mláďatá rástli bez problémov.

Úraz

Mladý žakovci vyleteli z búdky vo veku 87 a 85 dní. Prvé dva dni sedeli v rohu na zemi a držali sa o pletivo zobákmi, neskôr šplhali po pletive vo voliére. Rodičia ich kŕmili a mláďatá prosperovali. Na 10. deň po vyletení som zbadal jedno mláďa ležať na chrbte, bez pohybu nôh. Vyzeralo, ako keby malo nohy paralyzované alebo si zranilo niekde miechu. Nabehol kolotoč po veterinároch, kde som sa dozvedel, že mláďa pravdepodobne pri prvých pokusoch o lietanie spadlo a narazilo si chrbticu, kde vznikol opuch, ktorý mu tlačil na pohybové centrum. Tak som si mladého žaka zobral domov, dokrmoval ho a liečil. Bral antibiotiká a pichali mu injekčne vitamín B12. Po asi dvoch týždňoch žako začal stúpať na nohy, jedna bola v poriadku úplne, druhá však bola nefunkčná. Veterinár povedal: Bohužiaľ, žako chodiť nebude, pretože ma poškodenú šľachu a nohu nemôže používať. Teraz mi napadla otázka, čo s ním – keďže bol odchovaný rodičmi, nebol vôbec krotký, pri ručnom kŕmení hlasno škriekal a do krvi ma vedel pokúsať. Bohužiaľ si začal tú nohu ešte aj kúsať, odhryzol si všetky nechty, neskôr prsty. Musel som ho dať utratiť, bolo mi to ľúto, ale naozaj aj po konzultácii s viacerými chovateľmi a veterinármi to bolo najlepšie riešenie.

Ostala mi mladá samička, ktorú som po obdržaní papieru CITES po takmer roku predal.

Socializácia

Na nasledujúci rok mi tento pár odchoval z dvoch hniezdeniach, ktoré trvalo od októbra po apríl až máj, 5 krásnych zdravých mláďat odchovaných pod rodičmi a značne divokých. Mláďatá po odstave od rodičov približne po mesiaci až mesiaci a pol som premiestil do veľkej preletovacej voliéry, kde mám už spomínaných žakov, ktorý sa stali nechcený domáci miláčikovia. Žakovci tam spevnili, narástli a osobne si myslím, že je dobré ich nechať socializovať medzi ostatné vtáky svojho druhu, aby sa z nich nestali psychicky narušený vtáci s problémom vytrhávania peria.

Vo veľkej preletovacej voliére, ktorá je vonkajšia, mám cez letné mesiace umiestnených žakov – 4 samcov plus moje odchovy. Voliéra je o rozmeroch 2,5 × 2,2 × 4,75 (výška × šírka × hĺbka), z 1/3 zastrešená a je vo vnútri osadená kríkmi, stromami (vŕba, hloh…), konármi a lanami. V takejto voliére mi aj z ošklbaných jedincov preperili krásne kusy a do 2 rokov na týchto vtákoch nebolo vidieť, že niekedy boli vyšklbaný na kožu. Prisudzujem to tomu, že v spoločnej voliére si každý žako háji svoje vlastné teritórium, nemá tam priestor na nudenie sa, zabáva sa s hračkami, lozí, šplhá a jeho prirodzená sebazáchova ho núti stále byť v pozore, socializovať sa s ostatnými vtákmi a určite kvalitné krmivo a čerstvý vzduch prispieva k celkovej psychickej aj fyzickej kondícii. A mladé vtáky v tejto voliére preperia a zosilnejú, Svoje odchovy predávam vždy až po približne 6–8 mesiacoch, pretože si osobne myslím, že práve táto socializácia medzi vtákmi rovnakého druhu s nich vychová vtáky vhodné do chovu, s minimálnymi predpokladmi na sebapoškodzovanie šklbaním vlastného peria. Zatiaľ sa mi to osvedčilo.

Kŕmenie

Počas odchovu mláďat kŕmenie pozostáva z dennej dávky suchého krmiva Deli Nature 64, denne dostávajú nakrájané ovocie a zeleninu (jablká, mrkva, granátové jablká, cvikla, hrozno, papája...), do vody pridávam 3× do týždňa Calcilux, ktorý zabezpečí dostatočný prísun vápniku, a vajcovú miešanku, kde dávam vajíčko na tvrdo, mrkvu a strúhanku, poprípade hrudkový tvaroh. Papáju dávam s dôvodu lepšieho trávenia mláďat. Suché zrno približne raz za týždeň striedam s naklíčeným, ktoré dávam častejšie po vyletení mláďat z búdky. Na doplnenie vitamínov podávam naozaj raz za čas kvapky Promotoru. Zbytočne svoje vtáky nezaťažujem vitamínovými prípravkami, keďže im viem ponúknuť plnohodnotnú stravu aj inak. Taktiež vtáky neodčervujem, dvakrát za rok zoberiem vzorku trusu na rozbor (stojí to asi 7 eur) a v prípade začervenia by som podával prípravky. Zatiaľ sa mi to nestalo. 

Keď vtáci nehniezdia, podávam im suchú zmes, ovocie, zeleninu, denne vetvy vŕby a ovocných stromov na ohryz. Keď vtáci preperujú, podávam im do vody práškovú zmes MutaVit od firmy Oropharma. V čase kvitnutia ovocných stromov obľubujú kvety čerešne, jabloní, sliviek…

IQ i EQ

V každej svojej voliére, kde chovám žakov, sa nachádzajú rôzne vetvy, konáre a laná, aby sa vtáci nenudili a nezačali šklbať. Tiež sú tam vo vonkajších častiach vysadené popínavé rastliny (chmeľ, divé hrozno), ktoré pôsobia aj dekoračne, aj ukľudňujúco.

Chov žakov nie je až taký náročný, ako som si myslel, možno ma práve tieto ťažšie skúsenosti ešte len čakajú. Zatiaľ sa mi darí, tak ako aj pri iných vtákoch, odchovy pod rodičmi bez umelého dokrmovania. Popravde nie som moc zástancom umelo dokŕmených vtákov, lebo ak sa ručne dokŕmený žako dostane do rodiny, ktorej sa bude po pár rokoch zunovať, ostane z neho psychicky labilný, vyšklbaný jedinec, ktorý sa sebapoškodzuje, pretože vyžaduje pozornosť aj niekoľko desiatok rokov. Žako je tvor, ktorý ma zo zástancov ríše vtákov naozaj IQ a je to na nich naozaj vidieť a chovajú sa tak. Naučia sa ľahko imitovať ľudský hlas, zvuky telefónu, štekot psa alebo hlas mačky, čvirikajú ako vrabce alebo kotkodákajú ako sliepky. Na mňa, keď ma zbadajú, kričia ahoj, Martin, alebo ahoj, babka. Momentálne sa naučili Bony, zmizni. Bony je náš pes, ktorý má zákaz chodiť pri voliérach s papagájmi, a tak stoji pri bránke a čaká a pozerá. Keď chcem bránku otvoriť, tak častokrát musím povedať Bony, zmizni. A takto to odkukali. Človek si to uvedomí až vtedy, keď ho nato upozornia samotný vtáci. 

Žako kongo spadá od roku 2017 do kategórie CITES I príloha A, čo je spojené s určitým druhom úradného papierovania. Toto papierovanie nie je vždy príjemná a krátkodobá záležitosť, ale keď sa človek obrní a naozaj chce tieto papagáje chovať, stojí to za to. Niekedy je to naozaj sranda, niekedy je to naozaj makačka, ale o tom to je.