O svojich araraunách som už písal v minulom článku, kde som rozoberal viac menej ručné dokrmovanie. Teraz by som sa rad zameral na odchov pod rodičmi bez pomoci človeka. Pravdepodobne aru araraunu nemusím nejako zvlášť predstavovať, určite každý, kto sa aspoň trocha zaujíma o chov exotického vtáctva, tohto papagája pozná.
Začneme zimou a prípravou na letnú „chovnú sezónu“. Bohužiaľ plánovanú voliéru o rozmeroch 9 ×4 × 2,5 a vnútornú časť 2 × 2 aj kvôli pandémii koronavírusu dokončenú ešte nemám, zatiaľ ary zimujem v jednej časti a v lete ich premiestňujem do druhej vonkajšej voliéry. V zime im temperujem olejovým radiátorom na teplotu 15‒18 stupňov, pričom sa snažím udržiavať vlhkosť okolo 50‒60 %. Používam na to mokré uteráky, ktorými prikrívam radiátor. Samozrejme veľmi dôležité je vetranie, aby v miestnosti nevznikali plesne.
Pred tým ako ary premiestňujem do zimovacích priestorov, túto miestnosť vymaľujem bielou farbou na steny, dôkladne vyčistím a povysávam. Na celú plochu pomocou rozprašovača nanášam prípravok Virkon S a vydezinfikujem ozónovým generátorom. Je to hlavne kvôli plesniam, na ktoré sú ary háklivé. Na konci článku napíšem dôvod. Ako bidlá používam konáre ovocných stromov alebo vŕby, ktoré zo začiatku ihneď okusujú až do dreva.
Ako pokrmy im predkladám suchú kŕmnu zmes od firmy Deli Nature – Amazonas park pantanal, denne ovocie a zeleninu hlavne z mojej vlastnej záhradky a 3‒4 vlašské alebo lieskové orechy, ktoré vždy trocha rozbijem. Hlavný dôvod je kontrola kvality týchto orechov, či nie sú plesnivé alebo nejakým spôsobom znehodnotené.
I keď som nebol zo začiatku veľkým priaznivcom granúl, začal som podávať aj tie ako doplnok stravy a kupodivu mi ich začali celkom dobre prijímať. Predsa na tých granulách niečo je. Taktiež skrmujem rôzne druhy bobuľovín, ako je hloh, jarabina, šípky, ktoré zbieram a zamrazujem pre vlastné potreby.
Sušené šípky mi neberú vôbec, zato čerstvé okamžite. Grit pre veľké papagáje, poprípade pre holuby je k dispozícii vždy, zaujímavé je, že niekedy mi to berú často, inokedy sa toho ani nechytia. Vtáci sami vedia, kedy a čo potrebujú.
Do vody na jeseň pridávam prípravok Mutavit, ale už nie tak pravidelne ako v minulosti. Minimálne 3 × do týždňa do vody kvapky extraktu z grepových jadier, je to kvôli celkovej lepšej odolnosti organizmu. Pri takýchto podmienkach mi vtáci úspešne prezimujú približne od konca októbra do apríla (v závislosti od počasia).
V mesiaci marec, apríl začínam vtákom predkladať naklíčené krmivo (nakličovacia zmes pre holuby alebo pre veľké papagáje), miešam ho s vajcovou miešankou, ktorú si vyrábam sám. Do vajcovej miešanky (vajce uvarené na tvrdo, sušená žihľava, sušené gamarusy, sem tam tvrdý hrudkový tvaroh, mrkva a červená repa) miešam aj naklíčené zrno.
Vtáci sa to veľmi pekne naučili. Túto, ale aj suchú zmes približne 2× týždenne polievam olejom z vlašských orechov, ktorý je lisovaný za studena. Takým, ktorý sa dá kúpiť v bio kvalite v lepšom supermarkete. Takto mám nakúpený olej z pestreca mariánskeho, tekvicový, kokosový a orechový. Sem tam im suchú zmes takto polejem. S týmto som sa stretol a toto mi poradil chovateľ z Indonézie (Instagram a YouTube), ktorý odchováva veľké druhy ár a kakadu.
Často komunikujem hlavne zo zahraničnými chovateľmi mimo náš kontinent, kde rozoberám metódy chovu alebo sa prizerám, ako a čím kŕmia svoje zverence. Tiež čítam odborné zahraničné články a publikácie hlavne v anglickom jazyku, keďže sám som v Anglicku študoval.
Ary už vôbec neodčervujem, na jeseň a na jar dám na rozbor trus (prítomnosť parazitov a mikrobiologický rozbor trusu). V prípade, že sa v truse nájde nejaký nález, začnem riešiť odčervovanie alebo samotnú liečbu. Inak som od týchto vecí úplne vypustil.
Na jar, keď sa počasie umúdri a teploty v noci neklesnú pod 8‒10 stupňov, ary premiestňujem von. Pred tým ako ich tam vypustím, dôkladne pripravím vonkajšiu voliéru, vyhrabem suchú trávu, namontujem nové bidlá, upravím zarastenú časť voliéry a dôkladne vydezinfikujem hniezdnu búdku, ktorá je vlastne sud na víno. Používam už vyššie spomínaný Virkon S. Ako podstielku dávam zmes hoblín, pilín a štiepky.
To, že idú ary do toku, vidím už na konci zimy. Ostávajú agresívnejšie, v mojej prítomnosti sa pechoria, rozťahujú krídla a útočia na mňa zobákom. Vtedy viem, že s nimi lomcujú hormóny a sú pripravené na hniezdenie. Ich biela holá časť na lícach sa mení na ružovú až červenú.
Prvý do búdky väčšinou vchádza samec. Častokrát naozaj po 2‒3 dňoch. Samica sa pridala až po necelom mesiaci. Trávila väčšinou času v búde, kde hrabala, vynášala hobliny a zostala veľmi agresívna. Vtedy už viem, že môžem zabudnúť na kŕmenie z ruky cez pletivo. Vtedy sa pár aj často kŕmi a 2× som ich videl páriť, vždy podvečer. Obaja po obsadení búdky v nej aj spávali.
Po asi mesiaci samica zniesla prvé vajíčko, neskôr sa pridali ďalšie dve, z ktorých sa po 28 dňoch vyliahli dve mladé. To, že sa vyliahli, som prvé dni len počul, pretože sa z búdky ozývali jemným, ale na počudovanie hlasným pípaním. Vtedy som pri búde počúval aj 15‒20 minút, či budem počuť mladé, jedno, dve, alebo dokonca tri. Po cca týždni, keď samica na chvíľku opustila búdku, v podvečerných hodinách som nazrel do búdky, teda pomocou telefónu nakameroval rýchlo vnútro, a potom si prehral v kľude, čo tam vlastne je. Boli tam 2 krásne nakŕmené holé mláďatá.
Keď sú mláďatá na svete, začínam vtákom predkladať čo najpestrejšiu stravu. Denne vajcovú miešanku, orechy, suché zrno, namočené proteínové granulky a perle morbide, ovocie, zeleninu, všetko, čo je dostupné. Do vajcovej miešanky pridám buď trocha Roboranu pre exoty, alebo Nutri Mixu pre hydinu.
Do vody stále miešam prípravok Propoul. Kontrola búdky je skoro nemožná, samica sa pri každom vyrušení chová veľmi agresívne, samec ju bráni a aj okolie búdky. Rozťahuje krídla a otvára zobák. Takto sa chovajú po celú dobu, keď sú mladé ešte v hniezdnej búdke.
Krúžkoval som ich nerezovými CITES krúžkami o veľkosti č. 14 v 18. deň. Nasadené krúžky som potrel trusom pre prípad, že by ich samica brala ako cudzí predmet na nohe. Ale pri kontrole na 3. deň bolo všetko v poriadku. Krúžkovanie prebiehalo za prítomnosti členov mojej rodiny, kde som vystihol čas, kedy je samica vonku, pripravené sme mali lopaty a metly, aby sme zabránili samici rýchlo vniknúť do búdy, potom by krúžkovanie bolo zmarené. Našťastie sa krúžkovanie podarilo na 100 % a samica si krúžky na mláďatách pravdepodobne nevšímala.
Pri krúžkovaní som odoberal kvapku krvi z prsta, ktorú som dával na rozbor pre choroby a DNA testy pohlavia. Výsledky na PBFD, chlamídie a APV boli negatívne a DNA testy ukázali, že mám samca a samičku.
Mladé rástli ako z vody a operovali sa veľmi rýchlo. Keď mali približne 50 dní, vykŕkali z otvoru z búdky, bol to srandovný pohľad, veľké čierne oči si pozerali okolie.
Keď boli mladé operené, samica trávila väčšinou času mimo búdku a vtedy boli kontroly búdky pohodlnejšie, už nebola taká agresívna a dalo sa to zvládnuť bez väčších problémov.
Prvé mláďa vyletelo z búdky po 72 dňoch a druhé až po 79 dňoch. Sedeli ticho a neohrabane prvé dni na širokých bidlách, sem tam na zemi, potom zavesené na pletive. Rodičia ich prikrmovali a kŕmna dávka sa zvyšovala, čiže som arám plnil misky až 2× denne.
Mlade ary boli menšie, útlejšie zobáky boli kratšie, s bledou špičkou a oči celé čierne. Pomaly sa „rozkukávali“, začali všetko možné okusovať a sem tam skúšali ožužlávať namočené granule alebo kúsky ovocia. Momentálne, keď píšem tento článok, majú malé ary 5,5 mesiaca a rodičia ich stále ešte prikrmujú, nie často, pretože už sami prijímajú potravu, ale raz denne ešte dostanú.
Kŕmnu dávku na konci leto začiatkom jesene obohacujem o plody záhrady, čiže denne hrušky, jablká, maliny, slivky, tekvice, uhorky a orechy. Do vody pridávam raz za týždeň prípravok Mutavit, pretože vtáci začínajú preperovať.
Ak teplota klesne v noci pod 8 stupňov vtákov premiestňujem do vnútra a kolotoč začína znova. Každý rok je rovnaký a zároveň aj iný, stále sa snažím zdokonaľovať techniku chovu, rozoberám, čítam alebo skúšam mnohé nové metódy od rôznych chovatelov, poprípade skúšam svoje nové.
Niekedy, keď čítam, alebo pozerám nejaké videá, ako v zámorí kŕmia svoje ary alebo papagáje, vidím, že každý kontinet alebo chovateľ ma odlišné metódy. To, čo sa mne zdá divné a nevyskúšal by som to, je u nich normálne a odchovávajú potomstvo bez problémov (napr. plechové búdky, arašidové maslo s chlebom...). Preto je dobré vždy vedieť alebo si prečítať viacero publikácií, názorov, článkov a z toho si už človek vyberie, akou cestou sa vydá, a v neposlednom rade, každý chovateľ svoje vtáky pozná najlepšie, preto tieto skúsenosti je potrebné aplikovať individuálne ku každému páru. Mňa sa kamarát pýtal, či je to veľmi ťažké, odchovať ary ararauny, povedal som mu, že pre mňa nie, hniezdia dobre a len dodržujem ich potreby a ostatné ide nejako samo.
Za pár dní idem na ostrov Tenerife, kde navštívim znova LoroParque a aj tam sa budem učiť, všímať si, pýtať sa otázky okolo chovu exotického vtáctva.