Prepelica čínska - chov a poznatky k chovu

Prepelica čínska patrí k najmenším druhom kurotvarých vtákov na zemi. Jej veľkosť sa pohybuje mezi asi 12–15 cm s váhou málokedy presahujúcou 40 gramov. Chvost majú malý, nevýrazný, o dĺžke cca 2–3 cm.

Samec aj samica sú zvrchu sfarbené tmavo a bledo hnedo s maskovacími svetlými prúžkami. Samica je skôr hnedá s bledším bruchom, zobák má čierny a nohy oranžové. Samec má z boku krásne sivomodré sfarbenie, ktoré pokračuje do červenohnedého spodku. Pod zobákom na hrdle je čierno-biele páskovanie, ktoré je typické pre len samcov. Nohy sú oranžové. V dnešnej dobe je vyšľachtených mnoho krásne sfarbených mutácií, pri ktorých spoľahlivé rozpoznávacie znaky nemusia platiť. Sú to prepelice strakaté, strieborné, biele, škoricové, pastelové a mnoho ďalších. Domovom tejto prepeličky sú Čína, Srí Lanka a India. 

Tieto prepeličky čínske chovám v skoro  každej voliére, čo mám, a celoročne vonku. Väčšinou ide o zarastené voliéry so stromami, trávou a hustejšou vegetáciou, kde sa vtáci cítia bezpečne a nič ich neruší. Úspešne ich rozmnožujem v spoločnosti papagájov kráľovských, hýľov a žakov, vo voliérach o veľkosti cca 4 x 2 x 2,5 m (d x v x š). Kde je vždy  1/3 zastrešená zo všetkých strán, aby tam vtáci mali sucho bez prievanu. V spoločnosti týchto spomínaných papagájov som nikdy nepozoroval žiadne šarvátky ani bitky. Prepelice sa zdržujú výlučne na zemi. Okrem zimy ich chovám vždy v pároch, inak by samci medzi sebou bojovali a navzájom sa rušili. 

Potrava - kŕmenie

Na kŕmenie nie sú tieto vtáky veľmi prieberčivé, ja im predkladám zmes, ktorú si kvázi miešam sám. Je to zmes zrnín pre andulky (rôzne druhy prosa, ovos, lesknica), zmes zrnín pre kanáriky + zmes zrnín pre hýle, ktoré chovám tiež. Toto všetko zmiešam tak, aby to bolo „oku ľúbivé“ čiže zo všetkého trocha a tak akurát. Keby to mám preniesť na percentá, tak by to bolo asi 60 % zmes zrnín pre andulky, 20 % zmes pre kanáre a 20 % zmes pre hýle. 
Do toho si vo voliére nazbierajú všetko, čo ostatné vtáky porozsýpajú, povyhadzujú alebo im popadá z misiek. Pri odchove hýľov v čase chovnej sezóny im predkladám taktiež živé múčne červy, ktoré žerú a veľmi im chutia. Tak isto si v priestranných vonkajších voliérach nazbierajú rôzny iný hmyz, ktorý tam zaletí alebo zalezie. Často ich vidím, ako vyzobávajú výhonky tráv, burín alebo ozobávajú púčiky listov. Dôležitý je tiež jemný piesok, ktorý potrebujú pre dobré trávenie a na  kúpanie, kde sa zbavujú parazitov. Vitamíny do vody nepodávam skoro žiadne, sem tam im do vody pridám prípravok na odčervenie, proti kokcídiám alebo probiotiká. Inak sa snažím, aby všetky vitamíny prijímali v strave. 

Odchov

Chovná sezóna u týchto malých vtákov začína častokrát už začiatkom marca, teda aspoň u mňa, keď samice začínajú znášať vajíčka, väčšinou buď kade tade, alebo si urobia hniezdo niekde v rohu v tráve alebo pod stromom. Takto skoro sa mi hniezdenie nikdy nepodarilo z časti aj preto, pretože bývajú časté celodenné alebo prízemné mrazy, kde sa vajíčka rýchlo podchladia alebo zmrznú. Vtedy je aj vysoké riziko, že sa sliepočky vysilia, a ak sa vyliahnu mladé, často neprežijú, pretože je v noci príliš chladno a denné teploty tiež nie sú extra vysoké. Preto je lepšie, keď sliepočky zasadnú niekedy v máji, keď už sú teploty vyššie cez deň aj v noci. Sliepočky si hniezdo stavajú väčšinou niekde v rohu voliéry, v hustej a vysokej tráve  alebo ho schovajú niekde pod strom. Ak nemajú vhodné podmienky, kde môžu zahniezdiť, môžeme im pomôcť hniezdnym košíkom alebo steblami a trsmi trávy, kedy im vytvarujeme akúsi skrýšu, kde sa môžu schovať. 

Samička znáša 4–12 vajec, na ktorých sedí 16–17 dní. Častokrát samička znesie vajíčka aj mimo hniezda, podľa mojej skúsenosti jej ich môžeme do hniezda vložiť a samička zasadne aj tak. Samozrejme pokiaľ samička znáša veľa vajíčok, treba jej nechať len toľko, koľko obsedí, čiže nikdy nie viac ako 8, maximálne 9. Ja to riešim tak, že keď ich je viac ako 9, ostatné proste vyhodím. 
Po zasadnutí na hniezdo samička sedí pevne a poctivo. Samec chodí okolo a stráži ju. Po cca 16–17 dňoch sa začínajú liahnuť malé kuriatka. Vidieť kuriatka veľké ako čmeliak je ozajstný zážitok. 
Je veľmi dôležité, aby sa počas liahnutia samička nevyrušovala a neodchádzala z hniezda. Malé kuriatka sa môžu veľmi rýchlo podchladiť a uhynúť. 

Po vyliahnutí začína vodiť mladé aj samec, pretože obaja rodičia sa podieľajú na výchove mladých prepeličiek. Prvý deň po vyliahnutí ešte samička sedí v hniezde a čaká, kým sa vyliahnu aj posledné malé kuriatka. Na druhý deň sliepočka aj kohútik začínajú kuriatka vodiť po voliére a samička si hniezdo a prípadné nevyliahnuté vajíčka nevšíma. Robí to tak ako aj domáca kvočka s kuriatkami. Spolu so samčekom im pekne ukazujú a predkladajú potravu, pípajú a malé kurence sa učia, akú potravu majú prijímať, kde je voda a zrno.  Vtedy im dávam aj vaječnú miešanku nastrúhanú na jemné kúsky s mrkvou a strúhankou a samozrejme aj suchú zmes zrnín a múčne červy. 

Veľký pozor je treba dávať na to, aké misky – hlavne na vodu – sa používajú, aby sa mladé kuriatka neutopili v príliš hlbokej miske. Ja im vtedy vodu aj zrno dávam v podmiskách od kvetináčov, kde vložím pre istotu plochý kameň. Takto kuriatka neprechladnú, nenamočia sa alebo sa neutopia. 

Kuriatka rastú veľmi rýchlo a za približne 4 týždne je možné sledovať, ako im rastú letky. Vtedy sa sem tam aj preletia  na nejakú vzdialenosť. V tomto čase je už možné sledovať už aj pohlavie, kde samci majú pod bradou bielo-čierne prúžkovanie a samičky nie. Mladé oddeľujem od rodičov vo veku približne 1,5–2 mesiace, keď sú mladé kurence úplne samostatné a operené. Vtedy sliepočky častokrát sedia už na druhej znáške, kde sa vlastne celý cyklus opakuje. Takto vie jeden párik zahniezdiť 3–5x do roka, samozrejme ja ich nechávam maximálne 2–3x, avšak trikrát je už moc. V roku 2020 som od 3 párov odchoval až 34 mladých, čo bol rekord, a rozdával som ich chovateľom po okolí a známym. 

Záver a všeobecné rady

Záverom by som chcel podotknúť, že chov týchto malých kurotvarých čističov voliér nie je vo všeobecnosti náročný pre hobby chov. Stačí, ak sa dodrží pár základných podmienok, nastaví sa optimálne kŕmenie, dodržuje sa hygiena chovu a vhodné životné podmienky – potom sa úspech dostaví veľmi rýchlo. Určite každý chovateľ sa rád pokochá pohľadom na párik týchto miniatúr, ako vodí malé kuriatka po voliérach a stará sa o ne. 

Chovať prepeličky čínske je možné v našich zemepisných šírkach aj celú zimu, avšak za dodržania niektorých dôležitých predpokladov. Vtáky musia mať možnosť sa v zime schovať do zastrešeného záletu bez prievanu, dažďa a v suchu. Ja pri zimovaní do rohu voliéry dávam menšie kôpky sena alebo slamy, kde sa v prípade mrazov tieto vtáky pekne schovajú a zahrabú. Vydržali u mňa v zime aj veľmi nízke teploty, niekedy až -16 stupňov, a všetko prebehlo bez problémov. Pochopiteľne, v zime im dávam do krmiva viac repky olejnej, mletých orechov a maku. Viac olejnatých a tukových semien udržuje tieto vtáky v zime pri potrebnom výdaji energie, aby si zohriali organizmus. Niektorí chovatelia by mohli namietať podávaním orechov a maku v zimných mesiacoch, kde tieto obsahujú vitamín E, ktorý vtáky ženie do toku. Mne sa nestalo, že by mi v zime sliepočky znášali vajíčka alebo že by boli vtáky v toku. 

Jedna veľmi dôležitá rada pri odchove prepeličiek čínskych je mať dvojité pletivo alebo pletivo s malými okami, pretože kuriatka sa veľmi rýchlo prepchajú aj cez malé otvory a môžu poutekať. Potom takto stratené kuriatka odbehnú a hynú podchladením alebo hladom.