Ara vojenský (Ara militaris)

Ara vojenský (lat. Ara militaris) je veľký približne 70–85 cm, sfarbenie je prevažne zelené s nápadne červeným sfarbeným čela. Na prvý pohľad si ho môžeme zameniť s arou zeleným. Chvostové perá sú gaštanovej farby s modrým nádychom. Letky majú modré.

Literatúra popisuje 3 poddruhy:

• Ara militaris militaris – je to najmenší poddruh, bez červenohnedého nádychu hrdla.
• Ara militaris mexicanus – ide o najväčší a v zajatí najčastejšie chovaný druh. Tento druh chovám aj ja v mojich voliérach.
• Ara militaris boliviana – charakteristickým znakom je červenohnedé hrdlo, ktoré zasahuje až do spodnej časti neoperenej časti líc.

Hmotnosť jedincov je od cca 700–1 150 g. U mňa v chove obaja vážený (január 2022)  samica  995 g a samec 1 123 g. 

Rozšírenie tohto veľkého druhu papagája je v Južnej Amerike od Venezuely, Kolumbie, Ekvádoru až na menšie časti v štátoch Bolívia a Argentína, kde obývajú hlavne vysoko položené oblasti od 500 m n. m. až do 2 500 m n. m. Oblasti výskytu sa v rôznych literatúrach veľmi líšia, takže by som to nerád tu zbytočne opisoval. 

Ary u nás

Tieto ary nie sú na Slovensku a v Českej republike až tak obľúbené ako ary ararauny alebo ary zelenokrídle. Ide hlavne o sfarbenie, ktoré nekonkuruje prevažne zelenou časťou napr. sfarbením ary ararauny alebo ary zelenokrídlej. Taktiež hlavne v období toku môžu byť niektorí jedinci agresívnejší ako iné druhy ár.  Avšak podľa môjho názoru sú ary vojenské veľmi hravé, zvedavé a veľmi aktívne počas celého dňa. Podľa mojich pozorovaní sa vedia zabaviť celé hodiny okusovaním  vetví, trhaním vetvičiek alebo do seba zabŕdajú ako malé deti. Moje ary nie sú až také hlučné, ako sú ary ararauny. Poväčšine si zaškriekajú na chvíľku a potom sú ticho alebo vydávajú len krákavé zvuky, ktoré nie sú rušivé. Ary pravidelne zbierajú kamene zo zeme a prevlekajú ich všade po voliére. Tieto kamene som našiel v búde, v miskách s potravou, proste všade kam im to napadne dať. Takto sa vedia zabávať väčšinu dňa. Myslím, že z toho majú radosť a baví ich to. 

Chovám ich v celoročnej voliére o rozmeroch vnútornej časti 2,5 x 2,5 x 2 metre a vonkajšej časti 5 x 4 m. Táto voliéra je osadená živými kríkmi, bambusmi, rôznymi drevami a lanami. Oni si to celé poupravujú tak, ako chcú podľa seba. Ich okusovanie nie je nejako moc drastické, keďže im aj niekoľko krát do týždňa predkladám rôzne veľké vetvy na okus a ohryz. Sú to vetvy prevažne z brezy alebo vŕby, ale veľmi radi majú taktiež ihličnaté konáre. Vo vnútornej časti sa nachádza búdka, resp. búda o rozmeroch 100 x 50 x 50 cm, kde sú na dne hrubé hobliny zmiešané s kokosovým substrátom a pieskom. Urobil som takú zmes, lebo čisto iba hrubé hobliny mi vyhadzovali. V tejto vnútornej časti ich aj zimujem, kde im v zime prikurujem na cca 12–16 stupňov. Záleží od teploty vonkajšieho prostredia. Vlhkosť udržujem mokrými uterákmi, alebo odparovačmi na radiátore na cca 40–60 %. Vždy dôkladne vetrám, prevencia proti plesniam. 

Kŕmenie

Pokiaľ chováte ary, alebo nad tým uvažujete, jednou z veľmi dôležitých vecí je ich kŕmenie. Obzvlášť veľké druhy ár majú vysokú potrebu potravy s vysokých percentom tuku a proteínov, preto je veľmi dôležité, aby tieto ary mali k dispozícii v kŕmnej dávke dostatok orechov. Nie je zasa dobré im všetko predkladať do jednej misky, kde si potravu môžu nájsť a nevyvíjajú žiadnu aktivitu pri hľadaní potravy. Ja im do misiek predkladám suché zrno pre veľké druhy papagájov, vždy tam majú grif alebo íl a čistú vodu. V druhých miskách dávam mix ovocia a zeleniny (jablko, ananás, hruška, čerešne, ríbezle, hrach, uhorka, mrkva, cvikla, kvety nechtíka, púpavy, lúčne trávy...). Orechy sa snažím schovávať všade možne po voliére, strkám ich do rôznych štrbín, dokonca ich hádžem aj do búdy. Alebo ich poukladám medzi konáre a laná. Toto tieto ary veľmi dobre vedia a vždy sa snažia tieto orechy nájsť a pritom sa zabavia. Netrpia monotónnosťou pri kŕmení a orechy hľadajú s veľkou radosťou.  Arašidy som kvôli plesniam úplne vylúčil. Zo zeleného krmiva radi prijímajú kvety púpavy, kvety aksamietnice, nechtíka lekárskeho, rôzne druhy tráv a v momentálnom období si pochutnávajú aj na kvetoch čakanky. Do vody každým svojim vtákom dávam nepravidelne prípravok na báze probiotík na trávenie. Vitamínové prípravky som nejako prestal dávať všetkých svojim operencom. Snažím sa im poskytnúť všetky tieto látky v kŕmnej dávke. Robím na pravidelnej báze testy z trusu na prítomnosť parazitov. Ak je vzorka pozitívna (čo nikdy nebola), potom to riešim.

Hniezdenie

Ak chcem tieto ary naštartovať na hniezdenie, začnem podávať v krmive viac orechov a suché zrno nakličujem. Ono to úplne stačí v mojom prípade, a dokonca u páre ary ararauny ani to nie je potrebné. Začiatkom jari tohto roka samica začala navštevovať búdu, kde väčšinou času len hrabala, rýpala a okusovala celú vnútornú časť. Zdržovala sa tam každý deň celé doobedie. Samec ju často kŕmil a pozoroval som taktiež 2x pokusy o párenie. Samica má 21 rokov, samec má 5, čiže teoreticky by tento pár bol schopný odchovávať mladé v tomto veku. Prvá znáška, kde samica koncom apríla zniesla prvé vajíčko a následne každý druhý deň ďalšie tri, bola neoplodnená. Samec tieto vajíčka z búdy povyhadzoval asi 10 dní po znesení. Keď som videl vajíčka dole na podstielke, ak by boli oplodnené, bolo by vidieť zárodky v prasknutých vajíčkach. 

Druhé hniezdenie začalo začiatkom júna, kde mala samica, ktorá sa často zdržovala v búde, nápadne nadutú časť v podbrušku, bolo jasné že druhá znáška sa blíži. Takto zniesla 3 vajíčka, na ktorých sedela poctivo, a samec ju strážil pri vchode do búdy. Tento krát žiadne nerozbil. Obaja vtáci sa stali veľmi agresívny – či už voči sebe, ale aj voči mne. Pri priblížení pri pletivo začal samec robiť výpady zobákom smerom ku mne. A snažil sa pletivo prekusnúť, len aby sa dostal ku mne. Ja som v tomto čase ary moc nevyrušoval, skôr som ich nakŕmil a išiel preč. Samica skoro búdu neopúšťala a bolo veľmi ťažké skontrolovať stav vajec, či sú, alebo nie sú oplodnené. Asi v polovici júna som samicu zbadal vonku vo vonkajšej časti výletu. Urýchlene som zavrel okno a pozrel do búdy, koľko a v akom stave sú vajíčka. Pomocou telefónu som ich presvietil, ale všetky boli znova neoplodnené. Toto som aj čakal, nakoľko samec je stále mladý. Tieto vajíčka som zobral a vyhodil. Samica sa ešte dva dni zdržovala v búde a potom ju opustila. Čakal som, že ju táto situácia znervózni alebo že bude mať na ňu nejaký dopad. Ale po dvoch dňoch to nejako neriešila. Možno na budúci rok, keď budú mať znášku tretiu, sa im toto podarí a konečne sa dočkám aj odchovu. Takto sa mi to stalo aj pri araraunách a teraz tento pár, ako hovorí môj kamarát, vysedí aj metlu. Majú zo 4 vajec 4 mladé a vychovajú ich sami bez akéhokoľvek môjho zásahu. Vyzerá to, že obaja vtáci sú aj po tejto druhej znáške stále v toku, možno sadnú znova, ale radšej by som bol, keby si oddýchli a načerpali sily. Upravil som im kŕmnu dávku na kľudový režim, tak s odstupom času budem vidieť, ako sa im darí. 

Chov a zázemie

Chovateľské zariadenie pre takto veľké druhy papagájov by malo byť čo najväčšie. Samozrejme mnohí chovatelia odchovávajú ary aj v menších voliérach, ale podľa mňa vták má mať možnosť preletu. V malých nepriestranných voliérach vtáci prestanú lietať a začnú viac šplhať. Na rovinu – nie je nič krajšie, ako keď vám vo voliére  preletí 4–5 metrov vták, kde ukáže celú svoju krásu v rozprestretých krídlach a chvoste. V malých voliérach sa vtáci nudia, lebo všetko majú pod nosom, kŕmenie, vodu a málo stimulov či už na hľadanie potravy, alebo na rôzne činnosti, kde sa zabavia. Pri odchove, kde mladé vtáky vyletujú z búdiek, sa často stávajú rôzne nehody, kde mladý jedinci narazia na pletivo, sa zrania alebo usmrtia. Ja tomu predchádzam tak, že na pletivo pripevňujem na začiatok vetvy ihličnatých a listnatých stromov. A funguje to. Výhoda väčších voliér je aj to, keď v prípade úspešného odchovu viete dospelému chovnému páru s mláďatami poskytnúť adekvátne podmienky pre chov a netlačia sa v malých ubikáciách. Taktiež socializácia mladých jedincov so staršími sa vždy veľmi pozitívne prejaví na reprodukčných výsledkoch v budúcnosti týchto jedincov. Mladé vtáky sa od starých naučia, ako a kde hľadať potravu, ako lúpať a rozbíjať rôzne orechy a semená. Bidlá v týchto voliérach by mali byť zhotovené z prírodných materiálov. Drevo vhodné sú vŕby,  jasene, všetky ovocné dreviny rôznej dĺžky a hrúbky. Tieto vetvy musia byť dobre ukotvené, aby v prípade párenia nestratil chovný pár rovnováhu. 

Ak chovným vtákom zabezpečíme dostačujúce podmienky na chov a nenecháme sa odradiť prípadnými prvými nezdarmi, sa nám vedia odvďačiť krásnymi odchovmi po veľa rokov, kde z každého hniezdenia môže majiteľ načerpať veľa nových skúseností a poznatkov. Ak sa rozhodnete chovať tieto veľké papagáje, treba mať na pamäti, že sú vhodné len pre skúsených chovateľov, pre tých, ktorý majú nato podmienky a miesto, a hlavne chuť sa stále učiť nové veci. V neposlednom rade treba brať na zreteľ ich charakteristickú povahu, hlasové prejavy, potreby kŕmenia a chovu.