Papagájec vlnkovaný (andulka) a základy jeho chovu
Papagájec vlnkovaný (melopsittacus undulatus), resp. andulka vlnkovaná je asi najrozšírenejší papagájec, ktorý je chovaný v doma aj v zahraničí. Jeho chov v Európe ako aj vo svete má veľmi dlhú tradíciu. Po veľa rokoch šľachtenia sa dosiahlo množstvo farebných verzií, telesných proporcií a tvarov. Sú známe malé, veľké výstavné alebo štandardné, v poslednej dobe aj čierne alebo celo vlnkované alebo strapaté. Veľkosť je približne 18 cm a pri výstavných jedincoch je to viac. Vo voľnej prírode sa vyskytuje takmer po celej Austrálii, kde sa zdržuje vo veľkých kŕdľoch, kde spoločne lietajú za potravou a vodou.
Samec aj samica vyzerajú rovnako až na rozdielne sfarbenie ozobia (nozdier). Samec ich má modré a samica hnedé. Ale toto platí väčšinou u anduliek, ktoré sú už pohlavne dospelé. Ak nie je samica v toku a nemá chuť hniezdiť, jej ozobie môže byť bielomodré, čo by mohlo nejedného chovateľa zmiasť. Ak sa u samičiek prejaví chuť hniezdiť a nastanú u nej hormonálne zmeny spôsobené tým, že je v toku, jej ozobie sa mení na hnedé, môže byť vráskavé a odlupovať sa. Nie je to znak choroby ani parazitov, je to prirodzené. U samcov je to jednoduchšie, ozobie je modré alebo fialovomodré. U farebných variácií, ako sú lutino, albino, straky, je troška ťažšie rozlíšiť pohlavie. Podľa typu sfarbenia toto dokáže odhadnúť najlepšie chovateľ odborník.
Chov andulky v byte ako domáci miláčik
Pre chov andulky ako domáceho miláčika je potrebné poznať a zvládať aspoň základné informácie o chove. Ak už chcete kúpiť sebe alebo deťom pre potešenie domáceho miláčika a rozhodnete sa pre andulku, vyberte sa radšej za chovateľom. Na skrotenie je najvhodnejšie mláďa, ktoré je po vyletení z hniezda samostatné a vie prijímať samo potravu alebo je umelo ručne dokrmované chovateľom. Na rôznych inzertných portáloch je kopec takýchto chovateľov, ktorý ručne dokŕmené andulky predávajú a vedia vám poradiť. Ukážu vám svoj chov, čo andulky jedia ako potravu, ako sa správajú pri hniezdení a určite vám dajú aspoň nejaké základy.
Andulka kupovaná v obchode zo zvieratami je už troška riziko, pretože laik nikdy nevie, ako je andulka stará, odkiaľ pochádza, akých má rodičov, v akom zariadení bola odchovaná, resp. držaná a či nemá nejaké skryté vady, choroby alebo parazitov. Preto už keď sa rozhodnete prvýkrát kupovať si toto domáce zvieratko, určite od chovateľa.
Klietka, bytová voliéra
Ak už ste si vybrali a nesiete si niekde v krabičke malú andulku, treba jej zariadiť klietku. Klietku vždy kupujte pred tým, ako si papagájca donesiete domov. V žiadnom prípade nekupovať klietky malé, guľaté alebo vysoké s guľatou strechou, to sú najhoršie nechutné gýčové klietky, ktoré vyhovujú možno tak umelému vtákovi niekde na verande. Klietku treba vyberať radšej väčšiu a dlhšiu, pretože andulka je austrálsky letec a lieta veľmi dobre na veľké vzdialenosti. Pre jednu andulku min. 60–70 cm dlhú, 40–50 vysokú a 50 cm hlbokú. Tam sa bude cítiť najlepšie a bezpečne. Bidlá treba voliť vždy z prírodných materiálov. Natrhať vetvičky vŕby alebo ovocných stromov, upraviť ich podľa veľkosti voliéry je otázka pár minút. Všetky plastové bidielka alebo umelohmotné zrkadielka, vtáčiky, hračky patria do koša. Ako hračku sa dá andulke ponúknuť kúsok lana, vetva s listami alebo kvetmi, sisalové vlákno...Vždy je lepšie voliť hračky z prírodných materiálov ako plast.
Andulka potrebuje misku na vodu (každý deň čerstvú), misku na zob, misku na minerálny piesok – grit, ale aj misku na pamlsky, sépiovú kosť a dobroty. Taktiež sa veľmi radi kúpe, čiže kúpeľníčka je veľmi dobrý výber tiež. Klietku je dobré umiestniť do úrovne očí, aby sa vták zbytočne neľakal.
Samec, či samica?
Otázka, či sa lepšie skrotí samec, alebo samica, je asi jedno. Krotké ostanú či samce, alebo aj samice. V prípade samca sa môžete dočkať nejakých pár slov alebo viet navyše, ale nie je to pravidlo. Andulka sa ľahko naučí niekoľko slov alebo viet a dožije sa aj 15 rokov. Čo je však dôležitejšie, samce menej bolestivo kúšu. Samice vedia poštípať dosť a bolí to aj dospelého človeka. Samci sú v tomto lepší. Ak budete mať dostatok času sa andulke venovať každý deň, stačí vám jedna a bude výborným spoločníkom na dlhú časť života. Ak viete, že vtákovi nemôžete dať toľko času, koľko by si zaslúžil, môžete si zadovážiť bez problémov dvoch samcov alebo párik. S dvoma samicami to môže byť horšie, nakoľko ak by prišla na nich chuť hniezdiť (aj bez búdky), môžu byť voči sebe veľmi agresívne. Nutné je vypúšťanie andulky mimo klietku na pár hodín denne, aby mala dostatočný prelet a výbeh. Andulky sú akčné, zvedavé a veľmi živé tvory. Nie je dobré ich nechať zavreté po celé dni v klietke. Je to smutný pohľad.
Ako andulku skrotiť?
Prvý deň, ako andulku donesiete domov, nechajte ju postupne si zvyknúť na klietku. Niektorí chovatelia radia ju tak nechať týždeň a potom začať s krotením. U mňa s tým nebol nikdy problém už na druhý deň. Hlavne si nemyslieť, že vám bude andulka jesť z ruky za deň či dva. Ak nie je ručne dokŕmená, chce to čas. Treba sa vyvarovať kriku, prudkých pohybov a do ničoho ju nenútiť. Môžete sa jej prihovárať tichým hlasom pri klietke, volať na ňu menom alebo jej ponúknuť piškót, senegalské proso alebo kúsok jabĺčka či mrkvy. Andulky sú zvedavé, a skôr či neskôr si preto prídu samé aj z ruky. Chce to čas, ale dá sa to relatívne rýchlo. Taktiež samé si sadnú na prst alebo akceptujú ruku vtedy, ak sa na nich netlačí. Vták musí mať pocit z vás, že nie ste nepriateľ a vaša ruka mu neublíži. Dajte mu pocítiť , že v ruke sa nachádzajú rôzne dobroty, piškóty, mrkva, ktoré môže zjesť.
Kŕmenie
Potrava je jedna zo základných potrieb živočíchov. Dneska už v obchodoch špecializovaných na potreby pre domáce zvieratá nie je problém kúpiť namiešané zmesi pre všetky dostupné exotické vtáky. V prírode sa živia najrozličnejšími druhmi tráv, obilnín, kríkov, semien a podobne. V našich podmienkach zmes zrnín tvorí hlavne žlté, biele, červené proso, nahý ovos, lesknica a ľanové semiačka. Samozrejme je veľmi dôležité andulke ponúknuť aj ovocie a zeleninu. Z ovocia jablko, hrušku, melón, mrkvu, petržlen aj s vňaťou, púpavové kvety, listy aj koreň, ptačinec alebo kuračku. Zelené krmivo je lepšie pred skrmovaním umyť pod tečúcou vodou.
Záver pri chove v byte
Andulky sú super. Sú akčné, hravé, zvedavé, prítulné a krotké, sú proste spoločníci. Avšak sú to zvieratá. Preto potrebujú pre ich plnohodnotný, zdravý a dlhý život aspoň tu trochu, čo im inteligentný človek môže dať. Základ je kŕmenie a umiestnenie. Dôležitý je každodenný preleť a životný priestor. Nikdy nenechávajte andulky celý deň bez dozoru v byte. Nikdy neviete, čo sa môže stať. Vedia ozobávať záclonu, do ktorej sa môžu zamotať, vedia ozobať kvetiny, ktoré môžu byť jedovaté, vedia zhodiť rôzne predmety, kde sa porania, porežú alebo aj usmrtia. Treba vždy dávať pozor.
Chov anduliek vo voliére
Andulky sa veľmi dobre rozmnožujú v zajatí a sú vhodné aj pre začiatočníkov. Myslím, že 95 % chovateľov začínalo s týmito malými austrálskymi papagájmi. Veľmi dôležitý je výber jedincov. V chove vo voliére by mal byť vždy taký počet samíc, koľko je samcov, a nikdy nie viac. Samcov môže byť nazvyš, ale samíc nie. Pri hniezdení a pri nedostatočnom počte samcov alebo búdok samice pri chute na hniezdenie vedia pozabíjať cudzie mláďatá, iné samice alebo porozbíjať vajíčka v búdkach. Toto treba mať vždy na zreteli. Búdok radšej viac, ako je párov, vždy v jednej výške a nikdy nie viac samíc ako samcov. Pri hniezdení ako doplnok stravy predkladáme vaječnú miešanku, ktorú si ja zarábam sám. Tvorí ju vajce na tvrdo, postrúhaná mrkva a to všetko zmiešam so strúhankou, aby z toho vznikla sypká zmes. Do tejto zmesi sa dajú ľahko primiešať rôzne prípravky s vitamínmi a minerálmi. Vtákom nedávame nikdy takú potravu, ktorá by im mohla kvasiť v hrvoli alebo v žalúdku.
Samotné hniezdenie začína po preperení vtákov. Na hniezdenie pripravíme búdky ležaté alebo stojaté vhodné pre andulky. Najlepšie o rozmeroch 15 × 15 × 20 cm. Dovnútra búdky nasypeme piliny, ktoré samice s radosťou povynášajú von, ale je to dôležité aj z hľadiska hygieny a vajíčka sa nerozbijú na tvrdej podložke búdky. Samice znášajú 4–8 (niekedy aj viac) bielych vajec, na ktorých sedí cca 18 dní. Vajíčka znášajú každý druhý deň a tak isto sa potom po 18 dňoch liahnu mladé. Nie je to žiadny problém, je to prirodzené, keď v búdke sú mláďatá rôznej veľkosti. Kŕmia ich obaja rodičia približne 30–35 dní. Je lepšie mladé andulky nechať s rodičmi viac dní, aby sme boli 100% istí, že žerú samé. Takto mladé andulky sú vhodné buď na skrotenie, alebo na ďalší chov.
Choroby
Tak isto ako aj iné exotické vtáctvo aj andulky sú náchylné na rôzne choroby a infekcie. Je dôležité vždy vtákom ponúknuť dostatočne vhodné podmienky, čistotu a hygienu chovu, kde tieto choroby môžeme eliminovať. Poranenia ako zlomeniny, krvavé úrazy alebo iné vážne poranenia liečime vždy u veterinára. Ak sa jedná o infekčné ochorenie alebo hnačky a začervenie. Tak isto je veľmi vhodné 2× do roka urobiť u veterinára parazitologický rozbor trusu, kde vieme s istotou určiť, či andulky trpia črevnými parazitmi. V prípade výskytu čmelíkov (od voľno žijúceho vtáctva) dneska vieme prípravkami vystriekať celé zariadenie aj s chovnými búdkami prípravkami na to určenými. Infekčné a vírusové ochorenie určí vždy špecializovaný veterinárny lekár, avšak takéto vyšetrenie je väčšinou veľmi nákladné a skoro vždy prevyšuje cenu samotného vtáka.
Časté francúzske pŕchnutie je bohužiaľ neliečiteľné ochorenie, kde je postihnutého vtáka potrebné usmrtiť. Takýto vták nie je schopný lietať, má vypadané letky a chvostové perá, tzv. skokan. Perie je často lámavé a krvavé. Mladé vtáky hynú v búdkach alebo vo vajíčkach. Dospelé jedince vedia byť prenášačmi. Ochorenia sú vhodné na samostatnú kapitolu iného článku.
